Inžinier Matej Hudec má bohaté skúsenosti z fungovania inštitúcií Európskej únie aj agrárnej diplomacie. V rokoch 2013 až 2017 pôsobil v Stálom zastúpení SR pri EÚ v Bruseli ako vedúci Oddelenia poľnohospodárskej politiky. V súčasnosti pracuje na Direktoriáte pre poľnohospodárstvo, potraviny a lesy ostrova Mayotte. Direktoriát patrí pod Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy Francúzskej republiky (tento ostrov je totiž zaoceánskym teritóriom Francúzska, a nachádza sa medzi Madagaskarom a Mozambikom).
Matej Hudec je presvedčený o tom, že základným predpokladom pre to, aby v Európskom parlamente (EP) odzneli aj požiadavky poľnohospodárskej politiky Slovenska, musí mať krajina svojho zástupcu – odborníka na poľnohospodárstvo vo Výbore pre poľnohospodárstvo Európskeho parlamentu (COMAGRI).
Znamená to teda, že poslancom EP by mal byť slovenský poľnohospodársky odborník?
„To je úplne základným predpokladom pre to, aby v tejto inštitúcii odzneli a aby sa presadzovali aj naše požiadavky. EP je od roku 2009 rovnocenným partnerom Rady EÚ (ministri krajín EÚ), a spolu s Komisiou schvaľujú všetky dôležité dokumenty, týkajúce sa aj nášho agrárneho sektora. Ak chceme dôsledne presadzovať naše záujmy, potom musíme mať našich zástupcov na každom fronte.“
Pôsobili ste v Stálom zastúpení SR pri EÚ. Čo vravia vaše skúsenosti?
„Priznám sa, že bolo nesmierne náročné komunikovať a presadzovať naše požiadavky cez Výbor pre poľnohospodárstvo EP, pretože sme tam nemali nášho zástupcu. Napriek tomu sme sa o to snažili a naše návrhy a pripomienky sme komunikovali prostredníctvom Čechov alebo prostredníctvom slovenských europoslancov z iných výborov. Pritom sa rozhodovalo o dôležitých veciach Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ na roky 2014 - 2020. Tak trochu som závidel krajinám, ktoré majú vytvorené a fungujúce akési "diplomatické podhubie" naprieč strategickými inštitúciami EÚ. Všetko sa dá a stále je všetko možné; treba však ťahať za jeden povraz a dôležité posty treba obsadzovať schopnými ľuďmi. Ministerstvo zahraničných vecí SR dokonca schválilo strategický materiál s podobným obsahom. V praxi sa však tento materiál nerealizuje. Stretával som sa s tým, že nakoniec vždy všetko stroskotá na našej malichernosti - prečo by sme niekoho nominovali na dôležitý post, predsa nechceme, aby sa mu darilo, a aby dobre zarábal... A tak roky idú, a v spoločnosti sa toho veľa nemení. Pravda je taká, že schopní ľudia si nájdu prácu v súkromnej sfére alebo odídu tvoriť hodnoty do zahraničia.“
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
