Náš vstup do Európskej únie si – okrem iného – vyžiadal aj vznik Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA), ktorá sa stala nevyhnutným predpokladom pre vyplácanie podpôr z rozpočtu EÚ. Práve kvôli peniazom sa PPA neraz dostala na pretras a najmä po vlaňajších voľbách sa nahlas hovorilo o tom, že v predchádzajúcich rokoch nebolo v platobnej agentúre všetko v poriadku. Dôkazom toho je nakoniec aj fakt, že vlani v lete prišla o plnú akreditáciu. O tom, v akom stave sa PPA nachádza teraz a čo ju v najbližšej budúcnosti čaká sme hovorili generálnym riaditeľom Pôdohospodárskej platobnej agentúry VADIMOM HARAJOM.
Od apríla má PPA opäť plnú akreditáciu. Znamená to, že už je v agentúre všetko v poriadku, alebo stoja pre vami ešte nejaké úlohy?
„Po mojom nástupe do funkcie sme začali realizovať plán na odstránenie nedostatkov zistených pri akreditácii platobnej agentúry. Ten bol zameraný napríklad na uzavretie zmluvy o servisných podmienkach údržby ekonomicko-informačného systému PPA na báze SAP a dopracovanie centralizovaného informačného systému (IS) na podporu správy nezrovnalostí a dlhov. Vypracovali sme tiež postupy na sledovanie vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníkov. Takže tri závažné nedostatky, ktoré nám vytkli ešte v marci 2010, sme k 31. 3. 2011 odstránili a minister mohol platobnej agentúre opäť udeliť plnú akreditáciu. Napriek tomu musím povedať, že ani zďaleka nie je všetko v poriadku. Veľa bude záležať od výsledku certifikačnej kontroly za rok 2011. Po mojom nástupe som totiž zistil, že nedostatky, ktoré certifikačná kontrola za rok 2010 označila za stredne závažné, sa môžu - ak sa nimi nebudeme zaoberať - zmeniť na nedostatky s vysokou závažnosťou. Takže teraz musíme „zapracovať“ na odstránení týchto, ale aj mnohých nadväzujúcich nedostatkov. To, či sa nám to podarí, ukážu závery z certifikačnej previerky finančného roku 2011, ktoré budú do konca januára 2012 predložené do Bruselu, ako aj závery z auditov EK a Európskeho dvora audítorov, ktoré prebiehajú v PPA od začiatku tohto roku. Avšak na to, aby sme platobnú agentúru dostali do „normálneho“ stavu, budú potrebné minimálne dva roky.“
Spolupracujete naďalej s firmou Columbex, keďže predchádzajúce vedenie ministerstva s ňou podpísalo údajne nevýhodnú zmluvu?
„Pokiaľ ide o finančné otázky, respektíve výhodnosť zmluvy medzi Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a spoločnosťou Columbex, to je parketa pre rezortné ministerstvo. Podľa môjho názoru je však vzhľadom na finančné možnosti rezortu veľmi drahá. Čo sa týka cieľového konceptu IS pre platobnú agentúru a jeho implementácie, ktorý z časti tejto zmluvy vyplýva, realizácia jednotlivých modulov je rozpísaná až do apríla 2012. To by vzhľadom na finančné možnosti rozpočtu na roky 2012 - 2014 mohlo ohroziť našu akreditáciu. V spolupráci s ministerstvom a firmou Columbex však podľa potreby rokujeme o prioritách, ich modifikáciách a termínoch. Pravidelne sa stretávajú expertné skupiny a snažíme sa dohodnúť, aby sme urýchlili to, čo urýchliť treba. Zároveň chceme jednoznačne definovať činnosti, ktoré v zmluve nie sú uvedené, respektíve jasne špecifikované. A treba povedať, že určité „ústupky“ zo strany Columbexu sa nám už podarilo dosiahnuť. Našou prioritou je pritom prepojenie IS platobnej agentúry s informačným systémom SAP a ukončenie rizikovej analýzy, ktorá by mala byť hotová do júla tohto roku. Potom by sme odbúrali 100-percentnú kontrolu na mieste a tým pádom podstatne zrýchlili mechanizmus kontrol. Následne môžeme začať pracovať aj na integrácii kontrol.“
Odňatie akreditácie vraj spôsobilo, že sa žiadateľom nemohli preplácať prostriedky za schválené a zrealizované projekty v rámci PRV...
„Udelenie podmienečnej akreditácie nezastavilo vyplácanie platieb. Požiadali sme akurát o posunutie termínu vyplácania platieb pre opatrenia PRV, a to o tri mesiace. Nemali sme totiž vypracovanú rizikovú analýzu na všetky podporné schémy administrované v agentúre, čo potom brzdilo kontrolnú činnosť zo strany PPA, a tak sa nám platby nahromadili. Okrem toho, za štyri roky sa vystriedali štyria ministri pôdohospodárstva a výzvy sa dávali tak, že ešte jedna nebola ukončená a už sa druhá začala, pričom v prípade niektorých opatrení neboli na to vyčlenené, respektíve zo strany EK schválené finančné prostriedky. Museli sme tiež prepúšťať, pretože oproti vlaňajšej skutočnosti máme v rozpočte na rok 2011 krátené prostriedky na mzdové výdavky asi o 20 percent a na prevádzku sa nám krátili výdavky zhruba o 30 percent. To všetko spôsobilo, že ku koncu minulého roku sme mali nevybavených asi 4-tisíc žiadostí o platby z predchádzajúcich období. Zároveň však treba povedať, že za minulý rok sme v rámci Programu rozvoja vidieka zadministrovali 2 319 platieb v celkovej hodnote 285 miliónov eur. Chcel by som tiež pripomenúť, že sa všemožne snažíme urýchľovať najmä vlaňajšie priame platby nedoriešené v dôsledku dvojitých deklarácii a súvisiace s problémami centrálnej evidencie hospodárskych zvierat. Už v týchto dňoch pokračuje vyplácanie niektorých agroenvironmentálnych platieb. Platby na veľké dobytčie jednotky by mali byť vyplatené do konca júna 2011.“
Jedným z vašich opatrení po príchode na post riaditeľa PPA bolo aj odvolanie riaditeľov regionálnych pracovísk platobnej agentúry...
„Pred mojím príchodom sa za posledné roky urobilo v rámci PPA až dvanásť organizačných zmien, niektorých úplne nelogických, pričom kritika za tieto kroky sa nám ušla aj zo strany certifikačného orgánu. Počas rokov 2007 - 2009 sa na regionálnych pracoviskách vytvorili miesta takzvaných vedúcich regionálnych pracovísk, pričom v piatich či šiestich prípadoch išlo vyložene o politické nominácie a miesta prakticky bez akejkoľvek zmysluplnej pracovnej náplne. Týchto ľudí som teda odvolal a túto funkciu sme na 17 regionálnych pracoviskách zrušili. Regionálne pracoviská teda žiadnych riaditeľov nemajú, tak ako nemali ani počas môjho prvého pôsobenia vo funkcii riaditeľa PPA. Okrem toho, bývalé vedenie vytvorilo napríklad aj Sekciu nezrovnalostí, a to len preto, lebo bolo treba „umiestniť“ jednu osobu. Zistil som tiež, že za uplynulé obdobie odišlo z PPA veľa „ťažiskových“ ľudí, ale pribudli mnohí takí, ktorých prítomnosť nie je pre agentúru žiadnym prínosom. Zistil som tiež napríklad to, že pri rovnakom množstve žiadostí o priame platby je na niektorom regionálnom pracovisku len jeden kontrolór na priame platby, ale niekde až päť. Samozrejme, že som tieto „anomálie“ po svojom nástupe ihneď začal riešiť, ale zatiaľ sa mi ešte nepodarilo odstrániť všetky z nich.“
Po svojom nástupe ste pristúpili aj ku kontrole zmlúv zameraných na čerpanie prostriedkov z PRV. Na čo ste sa zamerali a ako tie kontroly dopadli?
„Týmto krokom sa prakticky ani nedalo vyhnúť, pretože po voľbách začalo prichádzať veľa sťažností a podnetov, ako aj podaní na orgány činné v trestnom konaní. Nielen na základe našich zistení, ale aj zistení domácich a zahraničných kontrolných orgánov vieme, že v rámci viacerých opatrení z Programu rozvoja vidieka dochádzalo napríklad k predražovaniu nákupov. Formálne sa síce všetko zabezpečilo, vrátane verejného obstarávania, ale chyby boli v neúplnej metodike; napríklad nenávratný príspevok predstavoval 1,5 milióna eur, no kontrola zistila, že z toho až 1,2 milióna eur predstavujú neoprávnené výdavky. Zistili to tak, že jeden stroj stál napríklad 20-tisíc eur, ale prešlo to cez päť firiem a na konci stál ten istý stroj už 100-tisíc eur. Agentúra je pritom zodpovedná aj za efektívnosť vynakladaných prostriedkov, ale v tomto smere tu boli veľké rezervy. Nemalý diel viny na tom nesie aj to, že došlo k narušeniu partnerského vzťahu medzi PPA a rezortným ministerstvom. Aj preto dochádzalo k tomu, že sa prijalo niečo, čo v praxi ani nebolo možné implementovať, keďže neboli dostatočne urobené metodické postupy a usmernenia. Najhoršie to bolo v prípade tých opatrení, u ktorých sa vytvorili tzv. výberové komisie aj z radov externých hodnotiteľov. Po oboznámení sa so skutkovým stavom a na základe našich i externých zistení sme teda, ak to bolo ešte možné, pozastavili posudzovanie a podpisovanie niektorých projektov, a v mnohých prípadoch sme pristúpili aj k zrušeniu rozhodnutia. Chcel by som ešte pripomenúť, že ak certifikačný orgán zistí nedostatky v objeme vyššom ako dve percentá z ročného objemu oprávnených výdavkov, tak EK môže pozastaviť zúčtovanie i financovanie v daných opatreniach. A práve k tomu v niektorých opatreniach už došlo a u ďalších to hrozí.“
Poľnohospodárov asi najviac zaujíma opatrenie Modernizácia fariem. Aká je situácie v tomto prípade?
„Predpokladám, že do konca mája by mali byť podpísané všetky zmluvy, kde je všetko v poriadku. Nebudú však spokojní tí, ktorí majú v oblastiach konvergencie menej ako 100 bodov, nakoľko nie sú peniaze na ďalšie projekty. Bývalé vedenie ministerstva a platobnej agentúry síce hovorilo, že peniaze sú, ale naša kontrola zistila, že peniaze pre žiadateľov, ktorí sú pod 100-bodovou hranicou, nie sú k dispozícii. Pokiaľ ide o zmluvy, u ktorých sa znižovala cieľová suma projektov, najmä zo strany samotných žiadateľov, tie sú ešte stále v štádiu riešenia, pričom sa nám vráti asi 14,5 milióna eur. Tie budú v prípade schválenia zo strany EK použité na financovanie tých opatrení, na ktoré boli uzatvorené zmluvy (Opatrenie 2.1- obnova lesného hospodárstva a zavedenie preventívnych opatrení), ale v dôsledku nedostatku finančných zdrojov sa žiadosti o platbu nemôžu vyplácať. Na opatrenie modernizácia fariem bolo na celé rozpočtové obdobie alokovaných 433,6 milióna eur, pričom na prvú výzvu sa vyčlenilo 315 miliónov a na druhú 35 miliónov.“
Nemalým problémom agentúry je vraj aj nevýhodná nájomná zmluva na prenájom budovy v ktorej sídli jej centrála...
„Zmluvu o 15-ročnom prenájme budovy na Šafárikovom námestí, ktorú podpísal jeden z bývalých generálnych riaditeľov PPA, následne prebrala spoločnosť AXA Česká republika. A musím potvrdiť, že je pre nás naozaj veľkou finančnou záťažou. Za prvé štyri mesiace tohto roka sme na nájomnom len za túto budovu vyčerpali asi 45 percent z ročného plánu na nájomné za všetky naše budovy, vrátane budov v jednotlivých regiónoch. Nehovoriac o tom, že budova má príliš veľa nevyužitých priestorov, no na druhej strane sa ľudia tlačia na malom priestore, nie sú tu klasické telefónne linky, nemôžeme robiť niektoré úpravy, ktoré by sme potrebovali, lebo je to historická budova a podobne. Pritom stále sedíme na troch miestach. Hľadáme teda možnosti, ako by sme túto situáciu mohli vyriešiť, aby sme jednak ušetrili a aby sme aj boli na jednom mieste. Vypovedať súčasnú zmluvu však podľa právnikov nebude také jednoduché. Zamýšľame sa teda aj nad možnosťou, že pôjdeme do súdneho sporu, ale priznávam, že pri tých všetkých problémoch a vzhľadom na rozpočet PPA nie je táto otázka momentálne našou prioritou. S ministrom sme sa však dohodli, že akonáhle sa skončí súčasný mimoriadny režim, čo bude asi v marci budúceho roku, naplno sa pustíme aj do riešenia tohto problému.“
Je predpoklad, že sa v tomto roku budú vypisovať nové výzvy v rámci PRV?
„Podľa mňa jediná výzva, ktorá by mohla ísť v druhom polroku tohto roku, sa bude týkať budovania širokopásmového internetu v obciach, pretože na to nás už upozornil aj Brusel. Ďalšie výzvy, najskôr však koncom roku, by sa potom mohli týkať lesného hospodárstva a predaja konečnému spotrebiteľovi.“
Nezadržateľne sa blíži nové programové obdobie. Na čo by sme sa v ňom mali zamerať?
„Myslím si, že prevažná časť opatrení v rámci nového programu rozvoja vidieka bude taká istá ako teraz. Možno sa tam - na rozdiel od súčasnosti - zohľadní fenomén klimatických zmien. Najdôležitejšie ale bude, aby sme nešli do veľkej šírky, ale vybrali pár oblastí, ktorú sú pre nás najdôležitejšie, a potom spravili všetko preto, aby sme ten jasne a vopred zadefinovaný cieľ aj naplnili. V oblasti priamych platieb by sa nemalo podporovať ich rozšírenie o ďalšiu zložku takzvaných zelených podpôr. Podporené by malo byť pokračovanie zjednodušenej formy platieb na plochu a zjednodušenie administratívy podporných schém a krížového plnenia.“
