Zemetrasenie a následná vlna tsunami, ktoré zničili časť severovýchodného pobrežia Japonska, si svoju daň budú vyberať ešte dlho po tom, ako sa prehnali krajinou.
Okrem iného aj preto, že poškodili jadrovú elektráreň v prefektúre Fukušima, z ktorej uniklo rádioaktívne žiarenie. Pár dní po tom namerali japonskí kontrolóri v produktoch z okolitých fariem zvýšenú hladinu rádioaktívnych častíc, ktorá je síce prinízka na to, aby poškodila ľudské zdravie, ale tamojší roľníci sa obávajú, že na poškodenie predajnosti japonských potravín stačiť bude.
Japonská vláda informovala, že v špenáte a v mlieku vyprodukovanom na farmách v okruhu 150 kilometrov od poškodenej jadrovej elektrárne bol nameraný zvýšený obsah rádioaktívneho jódu a cézia. Následne oznámila, že kontaminácia sa objavila i v repke a jedlej chryzantéme.
Vzhľadom na to, že stále ide o pomerne nízke hladiny, ani v prípade dlhodobejšej konzumácie týchto ožiarených potravín človeku nebezpečenstvo nehrozí. Japonskí roľníci a producenti potravín sa ale obávajú, že spotrebitelia na ich výrobky, aj keď sa v nich neobjaví ani stopa po ožiarení, zanevrú.
Yukio Edano, tajomník japonskej vlády, uviedol, že ostatná zelenina, ktorá sa v regióne pestuje - napríklad špargľa, uhorky, paradajky a reďkovka - kontaminovaná nebola. Testované mlieko obsahovalo päťnásobne väčšie množstvo rádioaktívneho jódu než sa považuje za bezpečné, v prípade špenátu to bol až sedemnásobok, pričom sa v ňom ešte našla aj mierne zvýšená hladina cézia.
„Tieto úrovne ale nepredstavujú pre vaše zdravie bezprostredné nebezpečenstvo,“ citoval denník New York Times vyhlásenie Yukia Edana. „Prosím, zostaňte pokojní,“ vyzval vládny zástupca obyvateľstvo. Ako ďalej uviedol, bežný obyvateľ by mohol toto mlieko a špenát konzumovať celý rok a množstvo rádioaktívnych častíc by sa tak či tak rovnalo len množstvu, ktorému sme vystavení počas jedného röntgenového vyšetrenia.
Mlieko, v ktorom bol nameraný zvýšený obsah rádioaktívnych častíc, pochádzalo z fariem vzdialených zhruba 30 kilometrov od poškodenej jadrovej elektrárne. Špenát pochádzal z fariem vzdialených 90 až 150 kilometrov od tohto miesta.
Napriek tomu, že namerané hodnoty pre človeka nepredstavujú hrozbu, začalo množstvo krajín sveta prísnejšie kontrolovať dovážané japonské potraviny.
„Kontrolné orgány skúmajú potravinový import každý deň, a samozrejme vedia, čo sa deje v Japonsku, a robia adekvátne kontroly,“ vyhlásil hovorca amerického Bieleho domu Jay Carney. Zavedenie zvýšeného počtu kontrol potravín pochádzajúcich z Japonska oznámili aj Južná Kórea, Indonézia, Malajzia, Thajsko, Filipíny, Hongkong, Taiwan a Singapur. Žiadna krajina zatiaľ neoznámila, že by dovoz z Japonska testami kvality neprešiel.
Prísnejšie skúmanie dovážaných japonských potravín odporučila svojim členským štátom i Európska únia. Kontrolné orgány jednotlivých krajín majú povinnosť nahlásiť všetky zistené prípady, kedy radiácia prekročí povolené hladiny. Ako ale uviedol Frederic Vincent, hovorca Európskej komisie, do krajín EÚ sa z Japonska nedovážajú veľké objemy potravín: vlani išlo o 9-tisíc ton zeleniny a ovocia, a menšie množstvo rýb.
Napriek tomu, že nameraná radiácia vo vybraných potravinách nedosahuje zdraviu škodlivé hodnoty, japonskí roľníci a producenti potravín sa obávajú, že spotrebitelia z celého sveta na ich produkty zanevrú.
Japonsko nepatrí medzi veľkých exportérov potravín, takže škody na celonárodnej úrovni nebudú veľké, ale z hľadiska tamojších drobných roľníkov ide o katastrofu: „Vznikne nám zničujúca povesť,“ citoval britský denník The Guardian roľníčku Shizuko Kohata. „Mojím živobytím je pestovanie zeleniny, a bojím sa, že po tomto už v ňom nebudem môcť pokračovať,“ dodala.
Odborníci pritom prízvukujú, že panika nie je namieste: „Vec, ktorá ma na tom znepokojuje, je to, aký neproporčný je strach ľudí v porovnaní s mierou rizika,“ povedal pre agentúru Associated Press Henry Duval Royal, rádiológ z Washingtonskej univerzity.
„Po nehode v Černobyle v roku 1986 otestovali kontrolné orgány USA takmer 8900 vzoriek potravín importovaných zo zasiahnutých oblastí, a to počas päťročného obdobia. Povolenú hranicu kontaminácie prekročilo len 1,4 percenta produktov,“ uviedla pre CNN Caroline Smith DeWaalová z Centra vedy vo verejnom záujme v USA. „Tieto údaje sú pritom ilustráciou pre najhorší možný scenár, a nie pre súčasnú situáciu v Japonsku,“ dodala.
