Závadka nad Hronom 8. novembra (TASR) - V obhospodarovanej časti Národného parku (NP) Muránska planina sa do konca tohtoročného októbra vyťažilo na štátnych pozemkoch takmer 28.600 m3 dreva. Do konca roka sa ťažba pravdepodobne dostane na číslo, ktoré prognózovala štúdia Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene, a to približne 36.000 m3 dreva. Konštatoval to v stredu v Závadke nad Hronom riaditeľ Správy NP Muránska planina Ján Šmídt. Odmieta kritiku, že by drevo ťažili nešetrne a pílili aj zdravé stromy.
"Tento rok nám ťažbu predpisuje lykožrút. Aj správa NP, ako každý iný obhospodarovateľ lesa, je povinná dodržiavať lesný zákon a ten ukladá povinnosť spracovať kalamitu, a tak predchádzať ďalšiemu šíreniu biotických škodcov," uviedol Šmídt s tým, že lykožrút sa šíri ďalej, ale robia len v tej zóne, kde sa zasahovať môže.
Zonácia NP rozlišuje časti parku, v ktorých sa uplatňuje k starostlivosti o les rozdielny prístup. V bezzásahovej zóne A, kde prevažujú prirodzené lesy, sa nehospodári. Do nej sú zaradené najzachovalejšie lesy, v ktorých je predpoklad, že sa bez problémov vysporiadajú aj s narušeniami spôsobenými abiotickými či biotickými činiteľmi.
"Tento rok sme tam do konca októbra zaevidovali kalamitu v objeme 18.592 m3, ktorá sa nespracuje. Drevo ostane prírode, bude sa tam po desiatky rokov rozkladať, viazať uhlík a bude slúžiť stovkám druhov hmyzu, húb a iných organizmov, ktoré sú viazané práve na tento substrát," vysvetlil Šmídt.
V prípade NP Muránska planina bezzásahová zóna predstavuje 41 % územia. Na ostatnom území, v zónach B a C, sa hospodári.
"Jedným z cieľov hospodárenia je znižovanie zastúpenia smreka, ktorého je v týchto zónach viac, ako je prirodzené. Snažíme sa tam vyhľadávať smreky napadnuté lykožrútom a spracovať ich skôr, ako z nich vyletí nová generácia. Viac ako 99 % ťažieb, ktoré tento rok zrealizovala naša správa NP, boli ťažby náhodné, išlo teda o spracovanie kalamity. Týka sa to aj pred niekoľkými dňami medializovanej ťažby," zdôraznil Šmídt.
Ako dodal, aj mimo zóny A plánujú z dôvodu ochrany druhov, napríklad hlucháňovi hôrnemu alebo fuzáčovi karpatskému, ponechávať časti porastov s nespracovanou kalamitou. To v prípadoch, ak by vykonaním takejto ťažby malo dôjsť k poškodeniu ich biotopov. "Pre konflikt so spomínanou povinnosťou vyplývajúcou zo zákona o lesoch však bude musieť ponechaniu nespracovanej kalamity v zónach B a C predchádzať rozhodnutie orgánu ochrany prírody o zákaze alebo obmedzení takejto činnosti," dodal Šmídt.
