V centre pozornosti odbornej konferencie v Trnave vo februári 2023 boli témy týkajúce sa pestovania a spracovania pšenice tvrdej.
Hostí podujatia privítal Ondrej Fačkovec, konateľ spoločnosti O.F. &O.F. MILL, ktorej oblasťou pôsobenia je obchod s agrokomoditami, predovšetkým obilninami, olejninami, strukovinami a krmovinami, taktiež spracovanie pšenice tvrdej mletím.
Zhodnotenia situácie na trhu s pšenicou tvrdou sa zhostil Jaume Mas Rué, prezident Union des Associations des Semouliers. Konkrétne v číslach - v EÚ spracováva tvrdú pšenicu 180 mlynov, z nich 125 sa nachádza v Taliansku, ostatné v Grécku, Španielsku, na Slovensku a vo Švédsku. Výrobná kapacita týchto mlynov je približne 8,5 milióna ton tvrdej pšenice ročne. Z tohto množstva sa vyrobí 5,7 milióna ton krupice (semoliny), z čoho v Taliansku až 3,9 milióna ton, nasledujú Francúzsko (460 000 ton) a Španielsko (430 000 ton), ďalej Nemecko a Grécko (po 300 000 ton krupice). Takmer 90 percent krupice je využitých na výrobu cestovín, ostatné na výrobu kuskusu, špeciálnych druhov chleba, a cca 6 percent krupice je z EÚ exportovaných do krajín, ktoré vyrábajú cestoviny, ale nemajú kapacity na výrobu krupice.
Základom je surovina
Najväčším producentom tvrdej pšenice vo svete je Kanada s produkciou 5 miliónov ton ročne. Nasleduje Taliansko, v priemere so 4 miliónmi ton, tretím je Turecko s viac ako 3 miliónmi ton pšenice tvrdej ročne. Taliansko aj Turecko majú zároveň aj vysoký dopyt po pšenici tvrdej. Ďalšími svetovými producentmi sú Alžírsko a Mexiko. Čo sa týka Kanady - podstatnú časť svojej produkcie exportuje, pričom na svetovom obchode s tvrdou pšenicou participuje 65 percentami.
„Za posledné tri roky sa produkcia tvrdej pšenice vo svete pohybovala v rozmedzí od 31 do 39 miliónov ton, kým spotreba od 33 do 36 miliónov ton ročne. Vidíme, že spotreba prevyšuje výrobu,“ uviedol J. Mas Rué, podľa ktorého je to faktor, ktorý v najväčšej miere ovplyvňuje trh s pšenicou tvrdou.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
