V čase prvých tohtoročných insekticídnych aplikácií v repke sme sa rozhodli navštíviť poľnohospodársky podnik AGRODRUŽSTVO SENNÉ, sídliaci v obci Závada (okres Veľký Krtíš). AGRODRUŽSTVO SENNÉ hospodári v terajšej podobe na výmere 1 900 ha poľnohospodárskej pôdy, z ktorých 900 ha je pravidelne osievanej ornej pôdy a zvyšok sú trvalé trávne porasty, lúky a pasienky, vďaka ktorým si podnik do dnešných dní udržal svoju živočíšnu výrobu. Predsedom je tu už viac ako dvadsať rokov Ing. Boris Hrdlička, vďaka ktorému zažíva podnik svoje najlepšie časy. Vďačiť môže aj premyslenému výberu strojov, pri ktorých nikdy nesiahli vedľa.
Podľa slov predsedu družstva si podnik svoje smerovanie určil už pred približne dvadsiatimi rokmi, kedy sa v jeho maštaliach udomácnilo stádo mäsového dobytka plemena Charolais. Momentálne sa v Závade chová 430 matiek plemena Charolais, čo znamená v priemere 1 100 kusov dobytka. S produkciou mlieka žiaľ prestali pred siedmimi rokmi, pretože to bol podľa slov predsedu neustály boj s druhou stranou. Chvíľu sa venovali výkrmu býkov, ktorý im nahradil 100% výpadku tržieb z mlieka, no potom došlo na Slovensku ku zhoršeniu situácie s realizáciou mäsa. Prešli teda na zástavový dobytok a odvtedy fungujú takpovediac bez problémov, i keď sem tam prídu aj horšie roky, ako napríklad ten, ktorý je práve v plnom prúde.
AGRODRUŽSTVO SENNÉ sa samozrejme venuje aj klasickej rastlinnej výrobe, v rámci nej poľnohospodári z veľkokrtíšskeho okresu pestujú pšenicu, kukuricu, repku olejnú a sóju (obe po 200 ha). Samozrejmosťou je tu po obilninách i výsev medziplodín. „V našich katastroch máme veľké problémy s divou zverou. Tento rok sme vysiali len dvadsať hektárov kukurice, a to práve kvôli stratám spôsobeným zverou. Vlani sme mali obrovské straty spôsobené divou zverou napríklad aj v repke, no po tejto zime je to omnoho lepšie. Dva roky po sebe sme totiž zasielali poľovníkom škody, ktoré nám vznikli na našich plodinách. Od nikoho sme nežiadali peniaze, no zdá sa, že sa veci pohli dobrým smerom. Poľovníci sa začali správať ináč, čomu nasvedčuje i fakt, že sa tento rok odstrelil takmer dvojnásobný počet vysokej zvery, ako tomu bolo rok predtým. Ak sa nám pasie na parcele 10 sŕn, nemáme s tým žiaden problém. Avšak ak ich tam je 100, s tým už problém máme,“ načrtol situáciu v vo svojom chotári predseda.
Družstvo momentálne zamestnáva 16 pracovníkov, čo je vzhľadom na fakt, že prevádzkuje živočíšnu výrobu poriadne na hrane, čo priznáva i samotný predseda. Všetko sa však podľa jeho slov stíha včas a v priebehu roka sa v rastlinnej výrobe pracuje maximálne 2-3 soboty, čiže pracovníci sú spokojní. Čo sa týka rastlinnej výroby, podnik je v zabezpečení prác na poli na 100 percent sebestačný vo všetkom. Od prípravy pôdy, cez sejbu a zber až po skladovanie tak nepotrebuje využívať žiadne služby. Za 25 rokov fungovania tu prebehla kompletná obnova strojového parku, pričom pri každom výbere stroja mali podľa predsedu šťastnú ruku. „Nedávno sme sa rozhodli postaviť dve silá na skladovanie obilia, vďaka čomu dokážeme plniť aj tie náročnejšie parametre skladovania. To nás opäť posunulo ďalej, no prišiel taký rok aký prišiel a skladovanie stratilo na hodnote. Osem rokov sme boli zvyknutí na to, že najlepšie výkupné ceny obilia boli v jarnom termíne. Kto čakal tak dlho aj tento rok, urobil najhoršie rozhodnutie, aké mohol. Takisto hnojivá sa v minulosti najlepšie nakupovali v auguste a septembri, no teraz boli práve v tom čase najdrahšie. Bez dusíkatých hnojív však dnes poľnohospodári nedokážu dosahovať želané úrody. V našej oblasti, kde máme chudobné pôdy je problém o to vypuklejší: Čo nedáme do pôdy, to z nej nezískame,“ zhodnotil neľahkú situáciu Boris Hrdlička.
Pri nahliadnutí do strojového parku zisťujeme, že podnik je po úplnej obnove strojového parku vybavený štrnástimi traktormi Case IH, pričom tie najstaršie už začína predseda opäť postupne obnovovať. Nechýbajú ani vlastné obilné kombajny, takže podnik si vie zabezpečiť zberové práce vlastnými silami. „U nás sa stroje objednávajú takmer výhradne v tej najvyššej výbave s ohľadom na prvky, ktoré pomáhajú našim pracovníkom byť efektívnejší. Traktor bez navigácie, automatického riadenia a úvraťového manažmentu sme si nezaobstarali posledných pätnásť rokov a vieme prečo je tomu tak. Pred dvadsiatimi rokmi sme striekali s postrekovačmi priemernou rýchlosťou 7 – 8 km/h a teraz aplikujeme pri pracovnej rýchlosti 15 – 18 km/h. Základom nášho hospodárenia je totiž maximálna starostlivosť o pôdu,“ prezradil tajomstvo úspechu predseda a pokračuje: „Žiadna technológia nevydrží dlho. Pred dvadsiatimi rokmi sme orali, potom sme robili minimalizáciu a dnes už budeme pomaly ale isto prechádzať na bezorbový systém. Ďalšia vec je organická hmota – 5 rokov robíme medziplodiny a to nás posúva ďalej. Pred siedmimi rokmi sme si dali robiť Agrochemické skúšanie pôdy a teraz sa vraciame na tie isté miesta, aby sme zistili, nakoľko sme týmto pôdam pomohli. Ľahšie obrábanie pôdy, vyššie úrody a ekonomika nám napovedajú, že sme sa vybrali správnym smerom.“
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
