05.10.2018 | 07:10
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Vajcia niektorých druhov vtákov vo výžive ľudí

Vajcia vtákov predstavujú koncentrovanú konzervu výživových látok. Okrem slepačích sa v rôznych častiach sveta používajú aj vajcia kačacie či husacie (Čína, Indonézia), japonských prepelíc (Japonsko, Čína), perličiek (Afrika, Taliansko) a pštrosie (Afrika, Austrália).

Vajcia sa konzumujú v čerstvom stave, varené, pražené, v kombinácii so zeleninou či mäsom, konzervované alebo sušené v pečivách. V niektorých krajinách majú ako „delikatesa“ osobitnú prípravu. Napríklad v Číne sa vajcia „fermentujú“ tak, že sa obalia červenou hlinou, čím sa zabráni ich hnilobnému procesu. Vajcia tak prekonávajú proces podobný zreniu syrov s tým rozdielom, že tu pôsobia iné baktérie.
Osobitnou záľubou časti obyvateľov Filipín je konzumácia vajec s vyvíjajúcim sa plodom pod názvom „balut“. Používajú sa aj kačacie vajcia inkubované v liahni. Na ôsmy deň presvietené vajcia ako „čisté“ sa uvaria natvrdo a predávajú sa pod názvom „punoi“. Vajcia so živým zárodkom zostávajú v liahni do 18. dňa, potom sa uvaria a teplé sa predávajú. Spotrebiteľ najprv vypije tekutý obsah vajca a až potom olúpe škrupinu a obsah skonzumuje. Dobrý „balut“ má obsahovať plod, ktorý má vôňu a farbu mäsa, nesmie byť operené.

Japonská prepelica sa chová pre veľmi kvalitné mäso a vajcia, ktoré sú atraktívnou delikatesou v mnohých krajinách sveta. Chová sa viac plemien s rozdielnym sfarbením peria a veľkosťou tela, zamerané na produkciou mäsa a na znášku. Japonská prepelica má intenzívny rast, skorú reprodukciu a vysokú znášku. Živá hmotnosť samičiek je 140 - 150 g, samčekov 115 - 120 g. Znáška sa začína v 5. týždni veku a znesie až 300 vajec s hmotnosťou 9 - 10 g a trvá do 60. týždňa veku. Prepeličie vajcia majú hmotnosť 6 - 16 g. Majú charakteristickú rozdielnu farbu škrupiny od tmavomodrej po modrú, bielu s čiernymi či modrastými škvrnami. Pre svoj zvláštny obsah sa využívajú v špeciálnych diétach, v hoteloch na dekoráciu jedál, ale aj ako potrava pre špeciálne jedlá.

Celý článok prof. Ing. Martina Halaja, CSc. je uverejnený v ROĽNÍCKYCH NOVINÁCH č. 40.

 

 

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down