Na Slovensku počet včelárov rastie, no vlastného medu máme nedostatok. Paradoxne, ani ten domáci sa na trhu nedá v plnom objeme zhodnotiť. O repkový med nie je záujem ani za minimálnu cenu, a tak sa často skrmuje späť včelám. Skôr než o med, je na jar dopyt po prezimovaných včelstvách, pretože zimné úhyny sú alarmujúce.
Do odboru sa zakoreňuje tzv. romantické včelárenie - med pre seba a blízku rodinu, apidomčeky, úľový vzduch, trúdie mlieko, apituristika či včely na strechách. Objavujú sa ale ďalšie závažné problémy, ktoré odbor brzdia, ba až tlačia pod hladinu. Včelárstvo dnes čelí dvom zásadným krízam: náročnej produkcii a nízkym výkupným cenám, ktoré nepokrývajú ani náklady. Situáciu zhoršujú masívne zimné úhyny. Varroáza totiž odovzdala pomyselný Damoklov meč vírusom - a tento komplexný vzťah musíme začať riešiť úplne nanovo.
Riešením je radikálna zmena: zasiahnuť proti klieštikovi a vírusom priamo uprostred sezóny. Hoci sa potláčanie parazitov počas znášky pri bezplodovom stave zdá mnohým nemysliteľné, existujú funkčné postupy overené praxou. Je nevyhnutné, aby sme na túto technologickú zmenu dozreli skôr, než bude neskoro. Momentálne „tancujeme na hrane britvy“ a podobáme sa pasažierom na Titanicu, ktorí tancujú, kým sa do podpalubia valí voda. Musíme opustiť blaženú nevedomosť a priznať si, že staré metódy už nestačia. Vzťah medzi včelou, klieštikom a vírusmi sa za 20 rokov dramaticky zmenil. Dnes už nejde o boj s jedným parazitom, ale o komplexný problém vírusových infekcií a genetickej odolnosti včelstiev.
Hlavné rozdiely oproti minulosti:
- Nárast počtu známych vírusov: Pred 30 rokmi sme rozlišovali asi 12 hlavných včelích vírusov. Dnes ich vďaka molekulárnej biológii (PCR) poznáme zhruba 27. Navyše rozlišujeme subtypy vírusu deformovaných krídel (DWV) typov A, B a C, ktoré majú odlišné dopady na včelstvo.
- Zmeny v prenose: Vírusy sa nešíria len cez klieštika. Dnes poznáme prenos alimentárny (potravou medzi robotnicami) aj venerálny (pohlavnou cestou cez trúdov). Klieštik už nie je len mechanický prenášač; niektoré vírusy sa v jeho tkanivách priamo množia.
- Zníženie prahu prežívania: V 90. rokoch včelstvá prežívali zimu aj s 4- až 6-tisícmi klieštikmi. Dnes kvôli tlaku vírusov stačí populácia 200 až 300 jedincov na to, aby včelstvo skolabovalo.
- Odklon od chémie k zootechnike: Klasická „tvrdá“ chémia (amitraz) stráca účinnosť kvôli rezistencii a prítomnosti plodu počas liečby. Budúcnosť patrí zootechnike (prerušenie plodovania, zmetanie na medzistienky) a selekcii na odolnosť (VSH - Varroa Sensitive Hygiene) pomocou nástrojov ako UBO (Unhealthy Brood Odor) test.
- Včelstvo ako superorganizmus: Moderný pohľad zahŕňa starostlivosť o mikrobióm včiel. Každá neodborná prehliadka je stresorom, ktorý narúša rovnováhu a mikroklímu úľa. Cieľom je koexistencia v rovnováhe, kde včelstvo situáciu zvláda bez vonkajšej pomoci.
Prečo ošetrenie na konci sezóny už nepostačuje? Klasická cesta chemického ošetrenia v auguste a septembri je prekonaná z týchto dôvodov:
- Dramaticky nižší prah prežívania: Kvôli vírusom stačí na kolaps už 200 až 300 klieštikov.
- Kľúčové obdobie je jar: O kvalite zimnej generácie sa rozhoduje už v apríli a máji. V auguste je často neskoro, pretože vírusovú nálož šíria kŕmičky už v júni a júli.
- Zlyhávanie chémie: Účinnosť liečiv klesá, ak sa používajú v čase, keď je v úli prítomný plod, v ktorom je väčšina klieštikov chránená.
Aktuálna prax vyžaduje biotechnologické metódy už v sezóne:
- Zootechnické zásahy (máj/jún): Dnes sa kladie oveľa väčší dôraz na metódy ako sú prerušenie plodovania, tvorba odložencov alebo zmetanie na medzistienky, čo simuluje prirodzené mechanizmy ozdravenia (imituje rojenie).
- Metodika pre produkčné včelnice: Pre väčšie prevádzky (150 - 250 včelstiev) je nevyhnutná rýchla a účinná metóda, ako klietkovanie matiek či dočasné osirotenie v strede sezóny. Takáto metodika je odskúšaná a šetrí čas včelára.
- Varroa-pasce: Vyrezávanie trubčiny zostáva efektívnou mechanickou pascou.
- Selekcia: Dlhodobým riešením je výber včelstiev schopných aktívne bojovať proti parazitovi. Táto vlastnosť - VSH - je schopnosť včiel nájsť a odstraňovať napadnutý plod. Moderným nástrojom na selekciu odolných včelstiev je UBO test, ktorý pomocou syntetickej signalizačnej molekuly identifikuje včelstvá schopné aktívne bojovať proti parazitovi.
Bez zapojenia zootechniky dnes včelár riskuje straty v kritických rokoch 50 až 70 %, prípadne úplný kolaps stanovišťa. Cesta prostého nahradzovania jedného liečiva druhým je v prostredí plnom vírusov neudržateľná.
Viac sa dočítate v príspevku včelára Ing. Tibora Jókaya zo Želiezoviec - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
