Zvyšovanie spotrebných daní patrí v prípade ministra financií Ivana Mikloša medzi najobľúbenejšie spôsoby zháňania peňazí do štátneho rozpočtu. Potvrdilo sa to aj teraz, keď rezort financií opätovne plánuje zaviesť spotrebnú daň na tiché vína, a to vo výške 40 eur na hektoliter.
„Od roku 2002, kedy bola po prvýkrát zavedená nulová sadzba spotrebnej dane na víno, sa pravidelne stretávame so snahou štátu o jej o opätovné zavedenie. Celý ten čas sa pritom snažíme kompetentným vysvetliť, že zavedenie spotrebnej dane na víno je nezmysel, pričom stále používame tie isté vecné, profesné a pravdivé argumenty. Doteraz sme boli úspešní, no z posledného stretnutia so štátnym tajomníkom rezortu financií sme odišli mimoriadne sklamaní. Naše argumenty sa nestretli so žiadnou odozvou a tak všetko nasvedčuje tomu, že o zavedení či nezavedení spotrebnej dane na víno sa rozhodne v parlamente. My sa však určite nevzdáme a budeme sa snažiť presvedčiť verejnosť i poslancov, že víno má výsadné postavenie, a preto si zaslúži, aby sa naň nevzťahovala spotrebná daň,“ povedal na utorkovej tlačovej besede Ľubomír Vitek, prezident Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku.
Ako ďalej uviedol Igor Mancel, predseda Zväzu vinohradníkov Slovenska, pri rokovaní so zástupcami ministerstva financií položili viacero otázok, ale odpovede na ne sa nedočkali.
„V prvom rade sme sa opýtali, či ministerstvo naozaj verí tomu, že na spotrebnej dani na víno vyberie do štátneho rozpočtu predpokladaných 20 miliónov eur ročne. To by totiž predpokladalo, že sa zdaní všetko víno, ktoré sa na Slovensku vypije. Avšak to možné nie, ako sme sa presvedčili pred rokom 2002, kedy sa spotrebná daň platila a kedy prekvital čierny obchod s vínom. Podľa našich odhadov sa pred rokom 2002 "načierno" predávalo 30 - 40 percent vína a rovnaké by to bolo aj teraz. Druhá naša otázka znela, ako chce štát vlastne zabezpečiť správu a výber týchto daní, keďže na Slovensku je asi 15-tisíc subjektov, ktoré vyrábajú víno. Veď teraz štát nevie vniesť poriadok ani do podomového predaja burčiaku. Neobstojí ani argument ministerstva o spravodlivosti v porovnaní s výrobcami liehu či piva, pretože výroba vína, v prepočte na liter čistého alkoholu, vyjde výrobcu zhruba na 9 eur, kým výroba jedného litra liehu v priemyselnom liehovare stojí desať až dvadsaťnásobne menej,“ konštatoval Igor Mancel.
Podľa slov Ľudovíta Bráneckého, predsedu Vínnej cesty Záhorie, na zavedenie spotrebnej dane doplatia predovšetkým malí producenti vína, ktorých by sme mali skôr podporovať a nie sankcionovať. „Výsledkom zavedenia spotrebnej dane bude to, že malí výrobcovia buď skončia, alebo sa opäť stiahnu do ulity a víno budú predávať "načierno". Pritom uplynulých desať rokov sme sa všemožne snažili o to, aby sa títo producenti takpovediac neschovávali a priniesli do svojich regiónov život, napríklad vo forme turistiky. Nehovoriac o tom, že to má pozitívny vplyv aj na kvalitu vyrábaného vína," zdôraznil Ľudovít Bránecký.
Vinohradník a vinár Peter Matyšák upozornil tiež na to, že ak sa zavedie spotrebná daň na víno, tak vinári by platili daň z pridanej hodnoty aj zo spotrebnej dane, čo považuje za absurdné. „Okrem toho, výber dane ako takej má zmysel vtedy, ak je výnos z nej vyšší ako náklady na jej výber, respektíve straty tým spôsobené. A to v prípade spotrebnej dane na víno platiť nebude. Za náš podnik môžem povedať, že to, čo zaplatíme vo forme spotrebnej dane, bude oveľa menej než výpadok vo forme nižšej platby DPH, dane zo zisku či sociálnych a zdravotných odvodov, čo zavedenie spotrebnej dane určite spôsobí,“ pripomenul P. Matyšák.
Viceprezident Zväzu výrobcov hrozna a vína na Slovensku Vladimír Mrva zasa upozornil, že spotrebnú daň na víno neuplatňuje žiadny štát Európskej únie kde sa víno vyrába. „Vlády týchto krajín, z ktorých mnohé majú teraz oveľa väčšie ekonomické problémy než my, o zavedení spotrebnej dane na víno ani len neuvažujú. Veľmi dobre totiž vedia, že podporou vinohradníctva podporujú regióny, krajinotvorbu a tým aj vlastnú krajinu. Aj my by sme teda od vlády očakávali skôr vyššiu podporu a nie represie,“ uviedol Vladimír Mrva.
„Nežiadame od štátu veľa, len nech nám vytvorí primerané podmienky na podnikanie a my sa už postaráme o rozvoj daných regiónov a tým aj krajiny. Myslím si, že dôkazov o pozitívnom vplyve vinohradníctva a vinárstva na rozvoj štátu nájdeme vo svete mnoho,“ dodal viceprezident zväzu Ladislav Šebo.
