V dňoch 22. až 25. júna 2020 sa v meste West Palm Beach (štát Florida, USA) uskutočnila výročná konferencia americkej spoločnosti vied o mliekarstve (Annual Meeting 2020 of American Dairy Science Association - ADSA). Pre pandemickú situáciu sa konala virtuálne (online). Abstrakty všetkých príspevkov boli publikované ako príloha časopisu Journal of Dairy Science.
Na konferencii bolo prítomných 1 360 online účastníkov zo 44 štátov USA a 51 krajín sveta. Prezentovaných bolo 910 vedeckých príspevkov, pričom každý príspevok bol pred prijatím posudzovaný dvomi oponentmi. Jednanie prebiehalo v 13 základných sekciách: Správanie zvierat a pohoda; Zdravie zvierat; Plemenitba a genetika; Reprodukcia; Produkcia, manažment a prostredie; Výživa prežúvavcov; Objemové krmivá a pastva; Malé prežúvavce; Fyziológia a endokrinológia; Biológia laktácie; Rast a vývoj; Mliečne potraviny; Proteíny a enzýmy mlieka.
Za Slovensko (NPPC - VÚŽV Nitra) boli prezentované tri príspevky: Vplyv metódy chovu teliat počas obdobia mliečnej výživy na ich reakciu v etologických testoch; Vplyv spôsobu chovu jalovíc na ich rast a správanie po 12 mesiacoch veku a Vplyv podmienok odchovu jalovíc pred odstavom na ich produkciu a správanie po otelení.
Robotické dojenie
Automatizácia, robotizácia, plne autonómne výrobné linky, robotické vozidlá samostatne sa orientujúce v teréne, stále výkonnejšia výpočtová technika. Pri chove hovädzieho dobytka sa roboty uplatňujú najmä pri automatizovanom dojení a kŕmení dojníc, pri čistení ustajňovacích priestorov maštalí. Najdôležitejším článkom plnoautomatizovanej farmy dojníc je robot na dojenie. Systém robotického dojenia v sebe zahŕňa dojenie v maštali a na pastve, kŕmenie a riadenie pohybu dojníc. Ponúka možnosť častejšieho dojenia vysoko produkčných dojníc, najmä na vrchole ich laktačnej krivky.
Dobrovoľné dojenie je rozhodujúce pre úspech automatizovaných (robotických) dojacích systémov. Zhoršená chôdza (krívanie) môže ale negatívne ovplyvniť schopnosť a ochotu kráv sa dobrovoľne dojiť. Cieľom štúdie kanadských autorov z University of Guelph bolo zhodnotiť vplyv krívania na produktivitu 76 stád dojených robotom a identifikovať faktory súvisiace s krívaním. Zistilo sa, že produkcia mlieka na jeden robot sa znižovala so zvyšujúcim sa podielom krívajúcich jedincov v stáde. Jednotliví farmári tiež absolvovali psychometrické testy. Porovnaním výsledkov s podobným prieskumom zo všetkých veľkých fariem v Kanade sa dokázalo, že výrobcovia mlieka používajúci systémy robotického dojenia pociťovali menší stres, úzkosť a depresiu ako ostatní farmári. Výsledky poukazujú na potenciálne výhody automatizovaných systémov dojenia a kŕmenia.
Viac sa dočítate v príspevku prof. Ing. JANA BROUČKA, DrSc., PhD. z NPPC - VÚŽV Nitra -v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 42.
