Prvé dve dekády júla sa vyznačovali teplým letným počasím, keď priemerné teploty vystupovali niekoľko stupňov nad normál a maximálne denné teploty dosahovali tropické hodnoty.
Výraznejšie ochladenie prišlo až v druhej polovici minulého týždňa. Toto ochladenie bolo sprevádzané výdatnými zrážkami. V prvých dvoch júlových dekádach spadlo na západnom Slovensku 30 až 80 mm zrážok, na juhu stredného Slovenska 60 až 100 mm zrážok a na východnom Slovensku 50 až 120 mm zrážok.
Bohatý na zrážky bol aj uplynulý týždeň. Na mnohých miestach na Slovensku spadlo počas niekoľkých dní aj viac ako 100 mm zrážok. Počas uplynulého týždňa napršalo na juhozápade Slovenska od 43 do 127 mm, na juhu stredného Slovenska od 61 do 92 mm a na východnom Slovensku od 28 do 87 mm.
A tak po pomerne suchej jari sa na začiatku leta vlhkostné pomery na našom území podstatne zlepšili. Zásoby vody v pôde sú dostatočné, v niektorých regiónoch sú pôdy podmáčané.
V priebehu najbližších dní sa má začať otepľovať a ubudnú aj zrážky. Tropické teploty by sa však v najbližších dňoch nemali vyskytovať.
Práve v júli majú kultúrne plodiny najvyššie vlahové potreby, čo je v prípade deficitu pôdnej vlhkosti sprevádzané aj najvyššími závlahovými potrebami. Vývoj teplôt vzduchu a zrážok v poslednej júlovej dekáde umožňuje konštatovať, že vlahové nároky pestovaných plodín sú plne uspokojované prirodzenými zrážkami.
Navyše, pri nižších denných teplotách sú aj nižšie denné úhrny spotreby vody na výpar z pôdy a výpar z plodiny. Tie sa znížili na polovicu, teda na 2 až 3 mm. Závlaha v tomto období nie je nutná a ani podmienečne potrebná z pohľadu očakávaného vývoja zrážok a teplôt v najbližších dňoch.
Všetky poľné plodiny na celom území Slovenska sú v dobrom hydratačnom stave. Niekde je nadbytok pôdnej vlhkosti nežiaduci, pretože môže spôsobovať neželané procesy; napríklad v prípade cukrovej repe ide o nadmernú produkciu zelenej masy na úkor tvorby cukru.
Aj zelenina a ovocie sú výborne zásobené vodou a nevyžadujú si zavlažovanie. Čakajú skôr na dostatok slnečného žiarenia, aby vo fázach dozrievania plodov mali dobré podmienky na tvorbu buketných a chuťových látok alebo ďalších kvalitatívnych parametrov plodov.
Platí to o skorých odrodách jabĺk, hrušiek a broskýň, stolovom viniči, slivkách a sčasti aj o koreňovej zelenine (mrkva, petržlen) alebo plodovej zelenine (paprika, rajčiny).
Ing. JÁN HRÍBIK, CSc.
RNDr. JOZEF TAKÁČ, PhD.
VÚPOP Bratislava
