Stovky trofejí jelenej, srnčej, danielej, muflonej, ale i diviačej zveri môže v týchto dňoch laická i odborná verejnosť obdivovať v sýpke Kaštieľa vo Svätom Antone. Obvodná poľovnícka komora Žiar nad Hronom tu pripravila tradičnú chovateľskú prehliadku trofejí zvierat, ktoré boli ulovené v poľovníckej sezóne 2017/2018 na území okresov Banská Štiavnica, Žarnovica a Žiar nad Hronom.
Podľa vedúceho Poľovníckeho oddelenia Múzea vo Svätom Antone Štefana Engela sa organizátori aj takýmto spôsobom snažia verejnosti priblížiť a vysvetliť, čo je poľovníctvo. Že ide o starostlivosť o poľovnú zver, jej zušľachtenie a aj odlovenie, ale podľa platných pravidiel. "S hrdosťou môžeme povedať, že genofond, čo ostal vo voľnej prírode už teraz pre túto poľovnícku sezónu, je vďaka tomuto selekčnému zásahu do populácie, ďaleko kvalitnejší. Čiže zver je zdravšia, dosiahne kvalitnejšie chovateľské parametre," priblížil Engel.
Najpočetnejšie zastúpenie majú na tohtoročnej prehliadke trofeje jelenej zveri, a to 450, z toho 47 medailových. Predložených bolo aj 268 trofejí srnčej zveri, z čoho je päť medailových. Na prehliadke má svoje zastúpenie aj danielia zver, a to 29 trofejami, spomedzi ktorých sú tri medailové a muflonia zver s 53 trofejami, z ktorých je 16 medailových.
Prehliadku dopĺňa 65 trofejí diviačej zveri, z čoho je 20 medailových. Dve trofeje jazveca lesného, jedna trofej medveďa hnedého, líšky hrdzavej a psíka medvedíkovitého. "Psík medvedíkovitý nie je bežnou šelmou, je inváznym druhom, ktorý nie je u nás pôvodným. Je nežiaduci v našej populácii, lebo robí určité škody. Potravinovo-ekologicky vytláča určité druhy ako je líška, robí viacej škody na spevavom vtáctve," vysvetlil Engel.
Súčasťou prehliadky je aj malá ukážka niektorých druhov jeleňovitých zo zbierok Múzea vo Svätom Antone. Múzejníci tu prezentujú losa mokraďového, srnca sibírskeho, jeleníka bielochvostého či soba arktického. Unikátom je lebka s parožím pravekého jeleňa už vyhynutého druhu Jeleň obrovský. Podľa Engela išlo o stepný druh jeleňa, rozpätie jeho parožia dosahovalo až 3,7 metra. Poslední zástupcovia tohto druhu vyhynuli asi pred 7700 rokmi.
(tasr)
