To, čo niekoho zachráni, môže druhému spôsobiť veľké problémy. Tak je to aj v prípade čiastočného naplnenia suchého poldra v Beši počas minuloročných júnových povodní.
V priebehu jednej noci sa z Laborca vylialo 35 miliónov kubických metrov vody, ktorá zaplavila stovky hektárov trvalých trávnych porastov a pasienkov. Vodohospodári týmto krokom ochránili majetky a životy ľudí, ale zároveň spôsobili miliónové škody na majetku poľnohospodárov.
Chotár Podielnického družstva (PD) Skarabeus – Agro so sídlom vo Veľkých Raškovciach (okres Michalovce) sa rozprestiera aj na území suchého poldra Beša, a to vo výmere 700 hektárov trvalých trávnych porastov a pasienkov. Pozemky boli zaplavené, ale škody, ktoré na nich voda spôsobila, boli vyňaté z výpočtu škôd pri podávaní žiadosti o odškodnenie. Vraj to boli len pasienky.
„Pre nás to nie sú len pasienky a trávne porasty, pretože naše družstvo má certifikát, na základe ktorého môžeme produkovať ekologicky neškodné potraviny. Zdevastovaním týchto pasienkov sme sa dostali do zlej situácie, pretože pri chove poľnohospodárskych zvierat musíme používať len ekologicky čisté krmivo, ktoré musí spĺňať vysoký štandard kvality. S podmáčaním tejto plochy sa príroda nedokázala vysporiadať dodnes. Škoda nám vznikla aj prebúraním hrádze na Ondave, ktoré podľa nášho názoru nebolo nutné. Prišli sme o 700 hektárov trávnych porastov a čiastočne o 169 hektárov repky olejnej, 225 hektárov ozimnej pšenice, 45 hektárov jarného jačmeňa a iných plodín. Z 51-hektárovej výmery kukurice na zrno sme nepozberali ani zrnko. Kvôli záplavám družstvo utrpelo škodu vo výške 350 - 400 tisíc eur, ktorú nám dodnes nikto nenahradil,“ hovorí Tichomír Bucsko, predseda PD Skarabeus – Agro.
Napriek tomu, že strata úrody sa negatívne prejavila na ekonomike družstva, jesenné práce dokázali zabezpečiť v riadnych termínoch. Do vodou zničenej pôdy investovali veľké finančné prostriedky. Avšak ani táto náročná a hlavne nákladná práca nemusí priniesť očakávaný efekt.
„Na jeseň sme zasiali 175 hektárov repky a 201 hektárov ozimnej pšenice. Ale v dôsledku vysokej hladiny spodnej vody dochádza k zaplavovaniu 40 – 70 percent z tejto výmery. Oziminám nepraje sni súčasný vývoj zimy, pretože podmáčaným plochám hrozí vymrznutie. To by znamenalo ďalšie finančné prostriedky navyše. Obávame sa, že prípadný podsev nám naruší naše zámery,“ konštatuje Tichomír Bucsko.
Tento rok bude pre poľnohospodárov veľmi náročný. Ekonomiku mnohých podnikov ohrozuje aj nízka výkupná cena produktov živočíšnej výroby. Cena mliečnych teliat klesla na najnižšiu možnú mieru. Nízka je tiež výkupná cena ošípaných a klesol i objem podpôr na veľké dobytčie jednotky.
„V dôsledku zrušenia daňovej úľavy na červenú naftu nám vzrastú náklady na jeden hektár asi o 20 eur. Nedostatok financií môže ohroziť naše investície do rozvoja ekologického hospodárstva. V záujme zabezpečenia ďalšej existencie poľnohospodárskych podnikov treba vyriešiť a zjednodušiť aj nájom pozemkov. Čakáme, ako sa k prenájmu pôdy postavia novozvolené obecné zastupiteľstva. A čo je hlavné, zo strany vedenia ministerstva pôdohospodárstva treba riešiť trh s pôdou. Finančne poddimenzovaní slovenskí poľnohospodári nebudú môcť konkurovať zahraničným záujemcom o pôdu. Banky tiež nie sú naklonené myšlienke poskytovať poľnohospodárskym subjektom úvery na nákup pôdy. Na hrozbu, že pôda prejde do cudzích rúk, upozorňujú aj fakty. Vlani sa v našom obvode zvýšil nákup pozemkov zo strany zahraničných subjektov oproti roku 2009 o celých sto percent. To je vážna výzva pre ministerstvo pôdohospodárstva, aby sa touto otázkou zaoberalo,“ dodáva na záver Tichomír Bucsko.
