Slovenskí poľnohospodári s obavami sledujú doterajší priebeh počasia. Výrazný deficit vlahy, ktorý je na celom území Slovenska, bude mať zrejme vplyv aj na rast ozimín a na založenie novej úrody na jar. Plodiny ako jačmeň a pšenica potrebujú pri svojom vzchádzaní vlhkú pôdu.
Ak bude sucho pretrvávať aj naďalej, presušenú pôdu pocítia aj plodiny špeciálnej rastlinnej výroby, a sucho môže pestovateľom spôsobiť problémy pri vysádzaní zemiakov a pri výseve zeleniny. Tie potrebujú dostatok vlahy od prvého okamihu ako prídu do zeme. Slabá zima určite neprispeje ani k likvidácii škodcov.
V posledných rokoch sú pravidlom veľmi nerovnomerne rozložené zrážky a mimoriadne suché letá. Takýto vývoj počasia dáva za pravdu tým pestovateľom, ktorí tvrdia, že bez funkčných závlahových systémov niektoré plodiny už ani nebudeme môcť pestovať.
Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu pociťujeme v posledných troch mesiacoch na území celej našej krajiny výrazné sucho. Pôde chýba viac ako 50 mm zrážok, v horských oblastiach stredného Slovenska však chýba aj viac ako 100 mm zrážok. Situáciu zhoršuje aj nízka alebo žiadna snehová vrstva, ktorá by vlahu akumulovala do jarných mesiacov.
V rovnakom období minulého roka sme mali vyše 23-tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy pod vodou. V oblastiach, kde teplota klesla pod bod mrazu, sa ľudia na poliach korčuľovali. O rok neskôr, naopak, pociťujeme výrazné sucho.
Na územie našej krajiny pritom počas roka v priemere spadne 743 mm zrážok, čo predstavuje cca 36,4 mld. kubických metrov vody. Z tohto objemu však odtečie až 12,5 mld. kubických metrov vody, čo je 34,5 %.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.)
