Pojem enrichment predstavuje obohacujúce prvky ustajnenia ktoré umožňujú zvieratám lepšie realizovať prirodzené správanie, čím dochádza k zlepšeniu ich welfare. Pri výkrmových kurčatách sa vyskytujú problémy končatín, dermatitídy či tepelný stres. Tie spolu s vysokou hustotou zvierat na jednotku plochy zhoršujú ich welfare. Pridanie enrichmentu do prostredia preto môže byť stratégiou, ako úroveň welfare v chovoch kurčiat zvýšiť.
Okrem lepšej realizácie prirodzeného správania, enrichment znižuje výskyt abnormálnych či nežiaducich správaní zvierat, umožňuje im lepšie využívať poskytnutý priestor a zlepšuje ich odolnosť voči stresu (Newberry 1995).
Podľa Van de Weerd and Day (2009) by enrichment mal tiež zlepšiť zdravie (alebo naň mať aspoň neutrálny vplyv) zvierat, zlepšiť ekonomiku chovu a byť praktický. Produkcia brojlerov je založená na vysokej hustote osadenstva, čo znamená, že enrichment, ktorý zaberá príliš veľa priestoru alebo môže zvýšiť risk problémov končatín, nie je prijateľný. Ako už bolo zmienené, enrichment by mal zlepšiť odolnosť zvierat voči stresu a tak aj ich emocionálne prežívanie (Mellor a Webster, 2014). Nižšie diskutujem vybrané typy enrichmentu rozdelené do 5 kategórií:
Bidlá
Odpočívanie na vyvýšených štruktúrach ako sú kríky je pre kury prirodzené. Preto sú bidielka a vyvýšené platformy často testovaným enrichmentom pre výkrmové kurčatá (Collias a Collias 1967, Sandilands et al. 2009). Zvyčajne sú vyrobené z plastu alebo dreva, pričom ich veľkosť môže byť rôzna (Riber a kol. 2018). V porovnaní s nosnicami však brojlery využívajú bidlá menej. To platí hlavne pre rýchlo rastúce genotypy, ktoré využívajú bidlá maximálne 25 % dňa (LeVan a kol. 2000). Dôvodom je pravdepodobne nevhodný dizajn, pretože bidlá často nie sú prispôsobené fyziológii brojlerov. Tie majú oproti nosniciam vyššiu hmotnosť, slabšie kosti a silné hrudné svalstvo.
Pomaly rastúce genotypy, ktoré sú chované najčastejšie na farmách so statusom bio, však využívajú bidlá častejšie. Bokkers a Koene (2003) zistili, že pomaly rastúci genotyp (JA 657) vo veku 1 až 6 týždňov trávi na bidle 34.3 % dňa. Pre porovnanie, rýchlo rastúci genotyp HI-Y strávil na bidle len 10,1 % dňa. Yngvesson a kol. (2016) podobne zistili, že pomaly rastúce kurčatá (Rowan Ranger, Hubbard CYJA57) strávili na bidlách dvakrát viac času než genotyp Ross 308. Oba testované genotypy boli odchované na bio farmách.
Bolo tiež zistené, že samice rýchlo rastúcich plemien používajú bidlá viac (Martrenchar a kol. 2000), čo je pravdepodobne výsledkom ich nižšej hmotnosti (Riber a kol. 2018). Využitie bidiel klesá s vekom zvierat (Sandilands a kol. 2016). Výkrmové kurčatá začínajú bidlá zvyčajne používať vo veku 1 týždeň, to ale závisí od výšky, v ktorej sa nachádza najnižšie položené bidelko.
Viac sa dočítate v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
