Ošípané sú zvedavé zvieratá, ktoré sa živo zaujímajú o podnety v prostredí, vrátane človeka. Pozitívne interakcie s človekom túto zvedavosť posilňujú a vedú k zlepšeniu vzťahu s človekom. Naopak, negatívne interakcie s ľuďmi tento vzťah zhoršujú a zvieratá sa stávajú plaché alebo agresívne. V článku som zhrnula vedecké poznatky o pozitívnom a negatívnom kontakte človeka s ošípanými a jeho vplyve na ich welfare a produkciu. Stručne diskutujem aj o zásadách správnej manipulácie.
Pozitívny kontakt s človekom je kontakt, počas ktorého zvieratá prežívajú pozitívne emócie ako sú radosť či pôžitok. Tie u zvierat môže vyvolať určitým typom dotykovej, sluchovej alebo chuťovej stimulácie. Naopak, negatívny kontakt ako kričanie, udieranie či kopanie vyvoláva vo zvieratách negatívne emócie. Vhodnými príkladmi takýchto emócií sú neistota, strach, úzkosť, bolesť. Tieto emócie v niektorých ošípaných môžu vyvolať zvýšenú agresivitu a preto je práca s nimi menej bezpečná.
Je potrebné si uvedomiť, že ošípané sú schopné rozlišovať nielen medzi ľuďmi, ktorí v nich vyvolávajú pozitívne alebo negatívne emócie, ale vedia si zapamätať aj jednotlivé osoby, a to po dobu minimálne 5 týždňov (Hemsworth 2022, Brajon a kol. 2015, Tallet a Brajon 2024). Výskumy dokonca ukazujú, že ošípané sú schopné si tieto osoby zapamätať len na základe pozorovania, ako zaobchádzajú s inými zvieratami v skupine (napr. Luna a kol. 2021).
Vplyv na produkciu ošípaných
Výsledky vedeckých prác ukazujú, že pozitívny kontakt s ošípanými môže zlepšiť ich produkciu. Naopak, negatívny kontakt zhoršuje konverzný pomer krmiva, hmotnostné prírastky i reprodukčný úspech.
Hemsworth a kol. už v roku 1987 študovali vplyv pozitívneho a negatívneho kontaktu s človekom na produkciu 7- až 13-týždňových prasničiek. Pozitívny kontakt spočíval v pohladkaní zvieraťa, ak počas 3-minútového testovania realizovanom 3-krát týždenne prišlo k výskumníkovi. Negatívny kontakt spočíval v odohnaní zvieraťa po nadviazaní kontaktu. Autori mali v štúdii zaradenú aj kontrolu - zvieratá, ktoré mali s ľuďmi len nevyhnutný kontakt (napr. počas zootechnických procedúr), ako aj prasničky, ktoré mali s človekom pozitívny aj negatívny kontakt. Prasničky, ktoré mali s človekom pozitívnu skúsenosť, ako aj jedince, s ktorými sa manipulovalo minimálne, mali vyššie hmotnostné prírastky a lepší konverzný pomer krmiva počas prvých dvoch týždňov experimentu.
Hemsworth a Barnett v roku 1991 realizovali výskum, kde hodnotili produkciu prasničiek po dosiahnutí 15 kg po dobu 10 týždňov. Prasničky mali s ľuďmi pozitívny (napr. prostredníctvom hladkania), alebo negatívny kontakt vo forme krátkych elektrických šokov či udierania. Pozitívny kontakt s ľuďmi zlepšil hmotnostné prírastky prasničiek a konverzný pomer počas prvých 5 týždňov výskumu.
Vyššie hmotnostné prírastky ošípaných, ktoré mali s človekom pozitívny kontakt, boli zistené aj v podobnej štúdii Gonoyu a kol. (1986). Wang a kol. (2020) študovali vplyv 6-týždňového pozitívneho kontaktu na produkciu ošípaných. Pozitívny kontakt spočíval v škrabkaní ošípaných na hlave, krku či chrbte a prihováranie sa im 10 minút každý pracovný deň. Výsledky ukázali, že pozitívny kontakt zlepšil niektoré ukazovatele kvality mäsa. Mäso prasiat, ktoré mali s človekom pozitívny kontakt bolo bledšie a menej žlté, čo naznačuje znížený stres. Autori však pri ošípaných nezistili žiadne rozdiely v spotrebe krmiva, hmotnostných prírastkoch a v konverznom pomere krmiva.
Celý článok Mgr. KATARÍNY BUČKOVEJ, Ph.D. - vedeckej pracovníčky na National Chung Hsing University - nájdete v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 43.
