Od roku 1990 sa výrazne zmenila štruktúra plodín. Kvôli neustávajúcemu znižovaniu stavu dobytka došlo k výraznému zníženiu plochy viacročných krmovín. Podobne je to aj pri jednoročných krmovinách. Ich plochy „obsadili "na trhu dobre realizovateľné" plodiny. Obilniny zaberajú v SR viac ako polovicu ornej pôdy. Je zrejmé, že pre ozimnú pšenicu nemôže byť dostatok vhodných predplodín. Vplyv predplodiny sa umocňuje predovšetkým ešte v horších agroekologických podmienkach.
Opatreniami ako je hnojenie, ochrana rastlín, voľba odrody, možno predplodinovú hodnotu čiastočne kompenzovať, ale nie úplne nahradiť. Pritom ozimná pšenica zo všetkých hustosiatych obilnín najvýraznejšie reaguje na predplodinu a po obilnej predplodine trpí hlavne chorobami.
Výber predplodiny
Pri výbere predplodiny pre ozimnou pšenicu je nutné zohľadniť výrobné oblasti, požiadavky odrôd a využitie zozbieranej produkcie. Najlepšími predplodinami sú strukoviny, ďatelinoviny vo vlhších podmienkach, olejniny (repka olejka ozimná) a okopaniny. Na úrody majú pozitívne účinky najmä strukoviny, vrátane strukovinoobilných miešaniek. Treba pripomenúť že v tomto prípade je nutný nižší podiel zastúpenia obilných komponentov.
Olejniny, najmä mak a ozimná repka, nechávajú pôdu v dobrom stave a v starej pôdne sile, zvlášť ak boli hnojené organicky. Vhodnou predplodinou pre ozimnou pšenicu je aj lucerna siata, a to predovšetkým kvôli množstvu a kvalite pozberových zvyškov, ktoré zanechá v pôde, aj pre fixáciu vzdušného dusíka hrčkotvornými baktériami. Postupne uvoľňovaný dusík z pozberových zvyškov je dobre využívaný hlavne v období tvorby zrna. Avšak v suchých podmienkach dochádza pri pšenici pestovanej po lucerne k prejavom nedostatku vody, nerovnomernému vzchádzaniu, zlému zapojeniu porastov a vyššiemu kolísaniu úrod. To všetko je prejavom nedostatku vody, ktorú predtým „vytiahla“ lucerna, vďaka svojmu mohutnému koreňovému systému. Dobré predplodiny by mali aj dostatočne potláčať buriny (viacročné, zapojené, často kosené porasty ďatelinotráv). Zanechať v pôde dostatok pohotových živín, predovšetkým dusíka (strukoviny, ďatelinoviny). Vhodnými predplodinami sú tiež plodiny hnojené organickými hnojivami - pôda je po nich v dobrom štruktúrnom i výživovom stave (zemiaky, repa, olejniny). Výber predplodín najmä v suchšej kukuričnej výrobnej oblasti podmieňuje vodný režim. Osevný postup je treba upraviť tak, aby sa striedali plodiny s rozdielnymi nárokmi na vlahu a nedochádzalo ku striedaniu po sebe takých plodín, ktoré zvyšujú vlahový deficit v pôde. Najvyššie úrody pšenice môžeme očakávať po široko listových plodinách, ako sú strukoviny, strukovino-obilné miešanky, viacročné krmoviny, kapusta repková pravá, kukurica na siláž a skoro zberané okopaniny a zelenina. Pri zaradení pšenice po kukurici na siláž je výška úrody je ovplyvnená úrovňou organického hnojenia, vplyvom reziduálnych účinkov herbicídov, termínom zberu a stavom pôdy po zbere kukurice.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
