Mak je stará kultúrna jednoročná rastlina s kvetmi. Jeho plodom je tobolka – makovina, v ktorej je uložené semeno. Makovina v dĺžke 12,5 centimetra i semeno sa využívajú vo farmácii, a samotné semeno v potravinárstve, najmä na výrobu oleja, a v cukrárstve. Ako olejnina sa u nás začal mak používať na začiatku 19. storočia.
Podľa zdroja FAOSTAT (2008) sa vo svete vyrobilo 83 435 ton maku, a z toho najviac, bezmála 50-tisíc ton, (62 percent) v Českej republike, ktorá patrí medzi najväčších producentov tejto olejniny vo svete. Na Slovensku sa podľa uvedeného zdroja vtedy vyrobilo 1215 ton (2 percentá) maku.
V ostatných rokoch sa na Slovensku medzi pestovateľmi tejto plodine nevenovala veľká pozornosť. Nedávno sa spojili väčší pestovatelia a založili si Združenie Slovenský mak. Jeho členkou je aj poľnohospodárka z Cífera – Jarnej, Gabriela Čechovičová. Z celkovej vlastnej a prenajatej päťdesiathektárovej obhospodarovanej pôdy pestuje na výmere 35 hektárov práve mak. Pestovanie tejto plodiny si členovia rodinnej firmy tak obľúbili, že sa tešia z dosiahnutých výsledkov, a už po druhý rok prezentovali dopestovaný mak a výrobky z neho aj na výstave Agrokomplex 2011 v Nitre. Aj tu sa ukázalo, že o ručne zberaný a v rôznom malospotrebiteľskom balení ponúkaný mak je medzi slovenskými spotrebiteľmi veľký záujem. Svedčili o tom aj rady záujemcov pred pekne upraveným stánkom Gabriely Čechovičovej, ktorý niesol názov Mak z Jarnej. Samotná pestovateľka so svojou rodinou na Agrokomplexe mak nielen ponúkala, ale poskytnutými radami a odporúčaním aj propagovala pestovanie tejto olejniny. Našla si čas na to, aby sa s nami podelila o poznatky a skúsenosti, ktoré nadobudla pri pestovaní maku.
„Pochádzam z klasickej roľníckej rodiny, ale do roku 1991 som pracovala v úplne inom odvetví. Keď prišla možnosť reštituovať majetok – pôdu, ktorá bola dovtedy obhospodarovaná spoločne, rozhodli sme sa vybrať si našich rodinných desať hektárov, vrátiť sa do rodnej dediny a súkromne hospodáriť. Rodičia mali zo začiatku obavu, či to zvládneme, ale ja som ich uistila, že nám to pôjde“, zaspomínala si na rozhodnutie spred 20 rokov Gabriela Čechovičová.
Zo začiatku mali len svojich desať hektárov a pestovali viac druhov plodín, vrátane maku. Keď sa im neskôr začalo dariť, zakúpili si potrebnú techniku a postupne si prenajali pôdu až do terajšej výmery päťdesiat hektárov. Už po dobu šestnástich rokov v osevnom postupe zaraďujú pestovanie maku na výmere tridsaťpäť hektárov; ostatná plocha slúži na krmoviny, ktoré sú potrebné najmä pre rodinný chov koní. V súčasnosti sa tak rodinný podnik špecializuje na pestovanie maku.
„Mak pestujeme tradičným, dá sa povedať starodávnym spôsobom – ručne, aby sme docielili jeho najvyššiu kvalitu. Tak ho aj perieme, sušíme a z makovičiek vyrezávame farebné, aby sa nezmiešali. Biely, hnedý a sivý mak zberáme výlučne ručne, modrý vymlátime v starožitnej mláťačke. Vlastný kombajn si zatiaľ nemôžeme kúpiť, ale využívame technické služby v rámci združenia. Rovnako je to aj s oddychom a dovolenkou, ani to zatiaľ nepoznáme. Úroda maku z jedného hektára sa pohybuje medzi 300 až 400 kilogramami; predávame ho prevažne na farmárskych tržniciach, výstavách, jarmokoch a na výročných trhoch. Časť z našej produkcie maku v rámci programu Kvalita z našich regiónov odoberá už aj COOP Jednota“, pochválila sa pestovateľka z Jarnej.
Oproti minulému roku sa Čechovičovci poučili a vylepšili aj spotrebiteľské balenie. Už aj na doterajšom bežnom mikroténovom balíčku je etiketa s logom a s kontaktom, a viaceré darčekové balenia v plátených vreckách obohatili aj o výšivku, označujúcu okrem loga, kontaktu aj charakteristický motív ich dediny. Výsledkom je, že na základe uvedeného kontaktu si spotrebitelia telefonicky, mailom i listom žiadajú mak, ktorého kvalitu už vedia oceniť. Niektorí zákazníci ich vyhľadávajú aj priamo u nich doma.
S účasťou na výstave Agrokomplex boli Čechovičovci opäť spokojní a už sa chystajú prezentovať svoj mak a robiť osvetu tejto plodine aj na ďalších jesenných akciách. Najbližšou z nich bude Trnavský jarmok, potom stupavské Dni zelá a nakoniec to bude účasť v talianskom Udine, kde budú Čechovičovci propagovať mak aj preto, lebo v Taliansku je pestovanie tejto plodiny a jeho spotreba ešte tabuizovaná.
Slovenský mak a našu krajinu budú propagovať aj prostredníctvom makových štrúdlí, súc oblečení v jednom z najpestrejších slovenských krojov – v rodnom cíferskom kroji.
JÁN JANČOVIC
