Ako to druhový názov lesknice kanárskej Phalaris canariensis L. naznačuje, ide o teplomilnú trávu, ktorej pravdepodobnou domovinou sú kanárske ostrovy, a ktorej v súčasnosti rozšírené pestovanie vo svete nastalo po skúsenostiach zo západoafrického Maroka. Celosvetová výmera tejto plodiny je zhruba na úrovni poldruha rozlohy Východoslovenskej nížiny a z väčšej miery je koncentrovaná v krajinách Severnej Ameriky. Lesknica sa vyznačuje dobrou krmovinárskou hodnotou, je vhodná pre zelený krm aj na seno, najmä však zrno lesknice je cennou (pre glycidy, ale aj bielkoviny, bohatý obsah esenciálnych a neesenciálnych aminokyselín) zložkou vtáčieho zobu a môže byť aj prímesou v krmive iných domácich zvierat. Po spestrení škály pestovaných plodín, hlavne na menej bonitných pôdach, môže poskytnúť celkom zaujímavé odbytové možnosti (po zorientovaní sa na trhu, najmä exportné). Ide nielen o doplnkovú plodinu, ale je tiež burinou so zatiaľ zriedkavým výskytom. Lesknica príležitostne splanieva, avšak významnejším zdrojom jej zaburinenosti je osivo niektorých zámorských plodín, najmä osivo pôvodom z južnejších krajín od nás.
Popis
Lesknica kanárska je jednoročná, 15 až 130 centimetrov vysoká, riedkotrsnatá tráva bez sterilných výhonkov. Steblo má priame, alebo na báze vystúpavé, tuhé, duté, hladké, slabo voskované. Listy sú široké, mierne drsné, čepele zúžené do veľmi dlhej špičky, listové pošvy nafúknuté, hladké, alebo slabo drsné, jazýček 3 až 8 milimetrov dlhý, na okraji mierne rozstrapkaný. Samoopelivá, silno skrátená metlina tvoriaca vajcovitý až podlhovastý paklas, 2 až 4 centimetrov dlhý, hustý, počas kvitnutia na špici často s antokyánovým nádychom, po dozretí slamovožltý, ploché klásky sú krátko stopkaté, jednokveté s dvoma pármi pliev, vonkajšie plevy sú krídlaté, žltkasté až svetlohnedé. Zrno je podlhovasto elipsovité, 2 až 3 milimetre dlhé, hladké, lesklé až silno lesklé, HTS dosahuje 7 až 9 gramov. Bohato vetvené korene sú uložené hlavne vo vrchnej 0 až 25 centimetrovej vrstve pôdy. Dĺžka vegetácie je 80 až 120 dní.
Nároky na pôdne podmienky
Lesknica nie je náročná na pôdne podmienky, pestuje sa preto hlavne na menej bonitných pozemkoch, na ťažších pôdach, prípadne aj zasolených, alebo naopak na ľahších piesočnatých pôdach. Úrody zrna presahujúce úroveň dve tony z hektára poskytuje len v lepších podmienkach, na stredne ťažkých pôdach s dobrým vlahovým režimom. Z hľadiska zaradenia v osevnom slede nie je lesknica náročná. Najvhodnejšími predplodinami sú strukoviny zanechávajúce pôdu v dobrom stave, prípadne okopaniny s odburiňujúcim účinkom. Lesknica má drobné osivo, preto pri sejbe vyžaduje prípravu kvalitného osivového lôžka. Predplodiny zlepšujúce štruktúru pôdy sú tiež cenné. Plodiny zaburiňujúce parcelu vhodné nie sú, podobne ako ani silno zaburinené pozemky. Problematickými burinami sú, okrem finančne náročnejšie zvládnuteľných trvácich druhov ako pichliač, mlieče, štiavy a hlavne trávovité druhy ako ovos hluchý, moháre, ježatka, pýr, psiarka, mätonohy, psinčeky, medúnky, atď. Kultúrny stav takýchto pozemkov je potrebné riešiť vopred (nekultúrny ≠ menej bonitný). Z hľadiska čistenia zrna je vhodné sa vyhnúť sejbe po plodinách s podobným zrnom, ako je napr. proso, ciroky, timotejka. Pri sejbe po obilninách je zvýšené riziko výskytu fuzarióz, helminthosporióz, chorôb bázy stebla, čo platí aj pri sejbe po sebe, lesknica teda vyžaduje morenie osiva voči chorobám. Lesknica sa zberá v druhej polovici júla, je preto vhodnou predplodinou pre oziminy aj jariny.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
