Výsledky tohtoročnej žatvy na Slovensku potvrdili značné rozdiely medzi jednotlivými regiónmi i podnikmi v rámci jedného regiónu. Hektárové výnosy vo viacerých regiónoch poklesli oproti minulému roku o jednu až dve tony, úrody obilnín kolíšu od 3,5 až po osem ton z hektára. Počas výstavy Agrokomplex v Nitre to vo štvrtok povedal premiér Peter Pellegrini (Smer-SD).
NITRA. „Stalo sa, že obce a podniky vzdialené od seba len pár kilometrov mali úplne odlišné žatevné výsledky,“ skonštatoval premiér.
Spolu s charakterom počasia spôsobeným klimatickými zmenami sa podľa slov predsedu vlády mení aj správanie všetkých iných živých organizmov. „Polia čelia inváziám premnožených hlodavcov a poľovnej zveri, ale aj útoku doteraz neznámych patogénov. Problémy sú aj so zadržiavaním vody či míňajúcimi sa zdrojmi energie. V dôsledku zvýšenej teploty vody bol zaznamenaný úhyn rýb v kaprovitých revíroch a horúčavy vysušili aj vegetáciu, ktorú spásajú hospodárske zvieratá,“ uviedol Pellegrini. Nevyhnutné je zosúladiť poľnohospodársku, priemyselnú i energetickú politiku s politikou v oblasti klímy, vynaložiť prostriedky na vedu a výskum v tejto oblasti.
Na globálne klimatické zmeny reagujú všetky vyspelé krajiny rozvojom a podporou hospodárenia na pôde pod závlahami. „Slovensko bude musieť reštrukturalizovať poľnohospodársku výrobu a využívať do budúcna závlahy nielen ako doplnok, ale pravdepodobne už ako neodmysliteľnú súčasť poľnohospodárskeho systému v našej krajine,“ povedal premiér.
Krajina musí podľa jeho slov zásadným spôsobom zmeniť prístup k hospodáreniu na pôde. „Mnohí odborníci hovoria o nutnosti obmedziť minimalizačné technológie a nevyhnutnosti vrátiť sa k pôvodným spôsobom obhospodarovania našej pôdy. Potrebná je poctivá základná agrotechnika, citlivá výživa rastlín najmä tekutými hnojivami, zvýšenie organických zásob uhlíka a organickej zložky ako takej v našej pôde,“ tvrdí predseda vlády.
Podľa ministerky pôdohospodárstva Gabriely Matečnej (SNS) je starostlivosť o kvalitu pôdy tým bodom, ktorý poľnohospodári často zanedbávajú. „Diverzifikácia plodín je nedostatočná, agronómovia si neraz neplnia dostatočne svoju prácu. Ak nedávame organickú hmotu do pôdy, ak nezabezpečíme retenciu, zadržiavanie vody, ak máme nedostatočné zásobovanie živinami, dosiahneme len to, že na našej najkvalitnejšej pôde dosiahneme nízke úrody. V kombinácii s klimatickými zmenami to nie je dobré,“ skonštatovala Matečná.
Využívanie precízneho poľnohospodárstva a najmodernejších technológií, ktoré šetria vodu, optimalizujú potrebu chemickej ochrany a zvyšujú produktivitu a efektivitu, je podľa slov rezortnej ministerky medzi poľnohospodármi stále slabé.
/tasr/
