Žatva v tomto roku priniesla lepšie výsledky ako vlani, a zároveň priniesla aj lepšie výsledky ako je päťročný priemer. Úrody sú vyššie v prípade všetkých druhov obilnín, vrátane ovsa, raže, tritikale a aj v prípade repky.
VAJNORY. Toto konštatovanie odznelo v utorok na tlačovom brífingu vo Vajnoroch pri Bratislave, na ktorom predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory hodnotili doterajšie výsledky žatvy, ktorá je podľa ich slov hotová už na zhruba 99 percent.
Dôležité je aj to, že Slovensko ostane aj po tohtoročnej žatve sebestačné v produkcii a v spotrebe husto siatych obilnín a repky, pričom časť úrody pôjde aj na export.
Z ďalších slov predstaviteľov SPPK vyplynulo, že jarná a ozimná pšenica spolu dali v tomto roku priemernú úrodu 6,44 tony z hektára, čo je o 13 percent viac ako vlani a je to viac aj v porovnaní s päťročným priemerom.
Čísla a priemery
V prípade jačmeňa jarného a ozimného spolu predstavovala priemerná úroda 6,29 tony z hektára, čo je o 26 percent viac ako vlani a zároveň to je o 21 percent viac v porovnaní s päťročným priemerom.
Husto siate obilniny spolu dosiahli priemernú úrodu 6,26 tony z hektára, čo je o 16 percent viac ako v minulom roku a zároveň to je o 15 percent viac ako predstavuje päťročný priemer.
Repka dala priemernú úrodu 3,67 tony z hektára, pričom v porovnaní s vlaňajškom dosiahla v tomto roku vyššiu priemernú úrodu o 32 percent a v porovnaní s päťročným priemerom to bolo viac o 18 percent.
Tohtoročná žatva trvala dlhšie ako vlani. Napríklad v okresoch Trnava, Galanta, Komárno a Levice sa skončila zhruba o dva týždne neskôr ako v roku 2024, pričom žatva tam trvala asi o desatinu až pätinu dlhšie ako vlani.
Výsledky tohtoročnej žatvy okrem iných činiteľov ovplyvnilo aj studené počasie v tohtoročnom máji, extrémne sucho v júni a daždivý júl.
„Dobré úrody a dobrú kvalitu zrna majú tí poľnohospodári, ktorí stihli úrodu pozberať ešte pred letnými dažďami. Tým pestovateľom, ktorí to šťastie nemali, dažde ubrali z kvality obilnín,“ povedal Andrej gajdoš, predseda SPPK.
Dodal, že napríklad v Liptove ani jeden poľnohospodársky podnik nepozberal pšenicu s potravinárskou kvalitou.
„Celá produkcia pšenice z Liptova tak bude vhodná len na kŕmne účely,“ povedal predseda SPPK.
Čí chlieb ješ?
Milan Lapšanský, predseda Predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov, ktorý je zároveň aj generálnym sekretárom Slovenskej spoločnosti mlynárov na spomenutom brífingu uviedol, že mlynári a pekári vzhľadom na dobré výsledky tohtoročnej žatvy nepredpokladajú, že by mlyny museli nakupovať kvalitnú pšenicu v zahraničí.
(V týždenníku Roľnícke noviny sa dočítate viac.)