Ekologické poľnohospodárstvo je často vnímané ako záležitosť menších fariem. SEMA HŠ Sládkovičovo úspešne pôsobí v ekológii od roku 1999 a tak patrí medzi priekopníkov.
SLÁDKOVIČOVO. SEMA HŠ je zároveň jedným z najväčších bio-podnikov na Slovensku, a dokazuje, že ekologická produkcia je možná aj vo väčšom rozsahu. Svoje miesto niekoľko krát obhájila aj v rebríčku TOP AGRO v konkurencii podnikov s konvenčnou produkciou. Aktuálne tu pestujú šesť klasických ekologických plodín: jačmeň, pšenica, hrach, kukurica, slnečnica a pšenica špaldová.
Opraty vedenia podniku od dlhoročného riaditeľa spoločnosti Mariana Halmeša (ktorý však zostal konateľom spoločnosti), už takmer naplno prevzal jeho syn Martin, ktorý do firmy priniesol aj skúsenosti z iných úspešných firiem, kde po ukončení vysokej školy a pred nástupom do SEMA HŠ niekoľko rokov pracoval. Naďalej však otec so synom spoločne uvažujú nad inováciami a čo najlepšími postupmi, ako dosiahnuť čo najvyššiu a zároveň najkvalitnejšiu produkciu spĺňajúcu najprísnejšie kritériá.
Na export ide približne 90 % produkcie a kľúčom k ekonomickej stabilite podniku je dlhodobá a úspešná spolupráca s nemeckým odberateľom, ktorá trvá takmer 28 rokov. Nemecký partner u nich robí objemy 3500 až 5000 ton bioproduktov, ponúka dobré ceny, a záujem o ich produkty každoročne rastie. „Certifikáty a pravidelné kontroly sú neoddeliteľnou súčasťou našej spolupráce. Za tie roky sme si ale vybudovali vysokú úroveň dôvery. Som rád, že už nemusíme platiť za laboratórne rozbory z každej dodávky, robí si ich odberateľ sám na vlastné náklady,“ hovorí Marian Halmeš.
V porovnaní s inými trhmi, s ktorými skúšali obchodovať, je nemecký trh stabilný. Trhy s ekologickými produktami sa neriadia cenami na svetových burzách, ale ponukou a dopytom. „ Zvýšenie dostupnosti ekologicky vypestovaných produktov sa prejavilo práve počas roka 2024, kedy sme zaznamenali výrazný pokles nákupných cien ekologických produktov, zatiaľ čo doterajšie výkyvy boli len okolo 5–10 %. Cena kukurice klesla z 310–350 eur na 230 eur, a cena kvalitnej potravinárskej pšenice z 300–360 eur na 240–250 eur, čo je výrazný rozdiel, ktorý ovplyvnil hospodársky výsledok,“ hovorí Martin Halmeš a otec dopĺňa: „Posilnila sa ekologická výroba v Nemecku, mnohé podniky už ukončili prechodné obdobie a naplno začali zásobovať trh. Produkcia ekologických komodít sa tam zvýšila zhruba o 20 %. Na Slovensku zostáva záujem o ekologické produkty minimálny, najmä kvôli vyššej cene, na odbyt idú len kŕmne komodity (kŕmna pšenica, jačmeň, kukurica). Jediným naším väčším odberateľom je spoločnosť BúšlakOil, ktorá má záujem o slnečnicu. Máme tú výhodu, že si dokážeme uskladniť celú produkciu a tak môžeme predávať vtedy, keď je cena lepšia.“
Ekologická produkcia v SEMA HŠ Sládkovičovo úspešne funguje už 27 rokov, pričom každý rok prináša iné výzvy.
Aj napriek tomu, že ekologická produkcia prináša väčšie úskalia ako konvenčná, najmä pri riešení burín v porastoch a skladiskových škodcov, ani na chvíľu neuvažujú nad tým, že by s ekologickou produkciou skončili: „Prirástlo nám to k srdcu. Už aj naši zamestnanci sú na to zvyknutí a nie je potrebné im nič vysvetľovať. Vedia, ktoré úkony musia spraviť, aby nedošlo ku kontaminácii ekologického produktu,“ vysvetľuje Marian Halmeš, pričom priznáva, že dochádza aj k neočakávaným situáciám: „Každý rok je iný, vždy niečo dokáže prekvapiť. Napríklad tento rok nám doslov „vybuchlo“ 120 ha hrachu. Ukazoval sa výborne, ale výdatné zrážky prišli v takom období, že sme nemohli vstúpiť do porastu a prerástli ho všetky letné buriny. Bez chémie nič nenarobíme, museli sme všetok podrviť a zadiskovať. Je to veľký finančný výpadok, ale už to berieme aj z tej pozitívnej stránky, že živiny, ktoré hrach so sebou prináša, zostanú v pôde pre ďalšiu plodinu.“
Neváhajú testovať mnohé nové postupy a technológie
Kým v konvencii sa problém so škodcami a burinami dá riešiť postrekom, v ekológii musí agronóm neustále lavírovať a premýšľať nad každým krokom, aby nepoškodil úrodu. Najlepšie sa osvedčila mechanická ochrana, najmä používanie brán a plečiek. vykonáva sa niekoľkokrát po sebe. Špeciálnou metódou je takzvané „bránenie na slepo“, ktoré sa vykonáva pred vzídením plodiny (napr. kukurice, slnečnice): „Keď brána prebehne po pôde, odhalí jemné korienky burín, ktoré slnko následne spáli a potom už ich tlak nie je taký silný,“ hovorí Martin Halmeš a priblíži aj ďalšie inovatívne technické riešenia: „Využívame presnú sejbu, plečkovanie sa vykonáva pomocou kamerou navádzaných plečiek. Aj starší zamestnanci si rýchlo osvojili tieto systémy, pretože im uľahčujú prácu. Zvažujeme aj kúpu dronu na monitorovanie porastov, najmä kukurice, aby sme dokázali včas odhaliť ohniská škodcov, alebo aj poškodenie diviakmi, ktoré dokážu narobiť veľké škody. Testujeme sejbu repky v dvojriadkoch, aby plodina mala viac priestoru. Skúšali sme aj minimalizačné technológie, dospeli sme však k názoru, že do ekologickej produkcie nie sú vhodné, keďže pri tlaku burín nemôžeme použiť chémiu. Takisto si vždy radšej na menšej ploche vyskúšame nové osivá, nové certifikované prípravky na ochranu či výživu, ktorých už je do ekológie čoraz viac a až potom sa rozhodneme, či ich začneme používať, alebo nie. Nie všetky pokusy sa teda zavedú aj do praxe, ale bez skúšania sa dopredu neposunieme.“
Úhorovanie na najúrodnejšej pôde je hriech
Ťažké srdce majú však na povinnosť zakladať úhory a biopásy, ktorá sa týka aj ekologického spôsobu hospodárenia. Marian Halmeš si myslí, že robiť úhor na najbonitnejšej pôde na Slovensku, na Podunajskej nížine, je hriech: „Úhory a biopásy slúžia len ako semeniská burín. Pri pretrvávajúcich silných vetroch v našej oblasti sa buriny šíria na široko ďaleko. Takisto sa zrazu rozširujú invázne a hlboko koreniace buriny (napr. pichliač), s ktorými sme sa predtým dokázali vysporiadať podrývaním. Pichliač sa totiž množí nielen semenom, ale aj koreňom. V ekológii to nemôžeme nijak chemicky likvidovať a mechanickými spôsobmi sme proti takýmto burinám slabí. Potom to dopadne tak, že slnečnicu na dva roky úhorovanom pozemku úplne prerástli buriny, hoci na ňom bolo vykonaných až šesť mechanických zásahov. Už dokonca zvažujeme možnosť, že by sme prestali žiadať o priame platby, aby sme neboli povinní úhorovať a robiť biopásy,“ zakončuje.
MALVÍNA GONDOVÁ
