Zmeny v štruktúre rastlinnej výroby v prospech tzv. tržných plodín výrazne ovplyvnili pestovateľské plochy repky v ostatných rokoch. Kapusta repková pravá (repka olejka) sa v štruktúre rastlinnej výroby rozšírila predovšetkým na úkor viacročných krmovín, ktorých potreba klesla v dôsledku radikálneho poklesu stavov prežúvavcov. Olejniny tak patria popri obilninách k základným strategickým plodinám rastlinnej výroby.
Napriek značnej plasticite repky, na základe ktorej sa môže pestovať od nížinných polôh až po nadmorskú výšku 700 metrov nad morom, za najvyhovujúcejšie regióny považujeme lokality s ročným priemerom teplôt okolo 8°C a s ročným úhrnom zrážok okolo 650 milimetrov. Repka je tolerantná i k ľahším pôdam pokiaľ sú však dostatočne zásobené živinami. Rozširovanie pestovateľských plôch v uplynulom období smerovalo predovšetkým do nížinných oblastí s relatívne dobrými pôdnymi podmienkami, ale s rizikom nedostatku vlahy.
Kritické obdobie - sejba repky
Pestovanie repky vyžaduje zvládnutie špecifických požiadaviek tejto plodiny na technologicky správny pestovateľský postup. Sejba sa má vykonať najneskôr v rozmedzí jedného týždňa a zber podľa požiadaviek odrôd za 5 až 10 dní. Biologickým špecifikom jednotlivých plôch je tzv. okrajový efekt náletu škodcov do hĺbky asi 50 metrov. Veľké parcely sú menej poškodzované hlodavcami a vysokou zverou. Kritické obdobie je v lete, keď kultúru zakladáme. Po zakorenení repka v jeseni zriedka trpí nedostatkom vlahy. Naopak, vplyvom jesenných dažďov býva zase prebujnená. Dobre využíva zimnú vlahu, pretože sa na jar skoro vyvíja. Dobre prikrýva pôdu a zriedka sa stáva, že na jar trpí suchom, pretože pole opúšťa koncom júna, ešte pred trvalými horúčavami. Pre prezimovanie repky ozimnej sú dôležité zimné zrážky, prípadne dobrá snehová prikrývka, ktorá chráni rastliny pred vymrznutím.
Výber pozemku a predplodina sú dôležité
Ozimná repka si vyžaduje hlboké, štruktúrne, činné pôdy, dobre zásobené humusom a živinami. Vyhovujúca pôdna reakcia je neutrálna až slabo zásaditá. Najvhodnejšie sú stredne ťažké hlinitopiesočnaté pôdy. Ťažké zlievavé, ílovité pôdy sú málo vhodné, rovnako ako výslovne piesočnaté, ľahké alebo rašelinové pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody a zamokrené pôdy. Menej výhodné sú všetky polohy obrátené na juh, na ktorých porasty trpia tepelnými zmenami, najmä na začiatku jarnej vegetácie. Svahy obrátené na sever sú väčšinou studené. V blízkosti lesov repku často spása zver. Takto poškodená repka vytvára veľké množstvo vedľajších bylí, čím sa ešte viac zvyšuje nerovnomernosť dozrievania.
Predplodina pre repku sa musí včas pozberať, aby bolo dosť času nielen na kvalitnú prípravu pôdy, ale aby sa pôda aj dostatočne uležala. Za najvhodnejšie predplodiny sú považované skoré zemiaky, miešanky, alebo hrach. Aby sme zabránili rozšíreniu chorôb, repku na tom istom poli pestujeme až po 4 – 5 rokoch. Preto tiež nevolíme predplodiny a medziplodiny z čeľade kapustovitých. Hony usporiadame tak, aby sme repku nepestovali ani v blízkosti polí, na ktorých sa v minulých rokoch pestovala repka, alebo jej príbuzná plodina.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.