V súčasných systémoch pestovania zeleniny rastie význam aplikácie biologických prípravkov, ktoré využívajú prirodzené mikroorganizmy a ich metabolity na ochranu rastlín a podporu ich vitality. Tieto produkty zlepšujú štruktúru a úrodnosť pôdy, zvyšujú dostupnosť živín, stimulujú rast koreňového systému a zároveň potláčajú pôdne patogény.
V rámci grantového projektu sme na Katedre ochrany rastlín ČZU Praha v rokoch 2024 a 2025 skúšali účinnosť pôdnych biologických prípravkov na báze baktérií a húb od spoločností Monas Technology (ČR), Atlantico Agricola (Španielsko) a Bacaro (Slovensko) v kapustovitej zelenine, cibuľovej zelenine, zeleri a šaláte. Pri každej zelenine v oboch rokoch skúšania boli dosiahnuté rozdielne výsledky. Rozhodujúci vplyv na účinnosť má správny výber druhu baktérií alebo húb. Na zníženie poškodenia pôdnymi hubami a následné zvýšenie úrody je dôležité vybrať optimálny druh mikroorganizmu z hľadiska prevažujúceho patogéna a pôdnych vlastností (pH, obsah vápnika a pod.). Veľmi záleží na priebehu počasia, zrážkach a vlhkosti pôdy v kritických obdobiach počiatočného vývoja patogénov.
Pozitíva využitia mikroorganizmov
V pokusoch prevažovali pozitívne výsledky, ktoré boli dosiahnuté vplyvom skúšaných mikroorganizmov na procesy v pôde, ktoré uvoľňujú živiny, stimulujú rozvoj koreňov k produkcii fytohormónov a úspešne bránia rozvoju bakteriálnych a hubových chorôb koreňov, koreňového krčku a nadzemných častí rastlín, najmä v blízkosti pôdy. V dlhodobejšom horizonte špeciálne vybrané mikroorganizmy zlepšujú pôdne vlastnosti, znižujú kyslosť pôd a urýchľujú odbúravanie rezíduí herbicídov. Ich použitie je obzvlášť efektívne na horších pôdach a v slabších porastoch, kde pestovateľ z rôznych dôvodov porušuje zásady osevného postupu a nehnojí v dostatočnom množstve prírodnými hnojivami (hnoj, kompost a pod.). Zistili sme v laboratórnych, skleníkových aj poľných pokusoch najmä zníženie poškodenia koreňového systému nebezpečnými pôvodcami chorôb – Thielaviopsis basicola, Phoma lingam, Fusarium sp., Verticillium sp. alebo Sclerotinia sclerotiorum a Sclerotinia cepivorum. Mnoho pôd využívaných na pestovanie zeleniny sú týmito patogénmi doslova zamorené. Aplikácia bežných fungicídov je účinná na zníženie napadnutia nadzemných častí uvedenými patogénmi, ale pri ochrane koreňového systému je prakticky neúčinná. Biologická ochrana sa tak stáva nevyhnutnosťou a nie je len náhradnou alternatívou pri integrovanom alebo ekologickom pestovaní zeleniny. V mnohých prípadoch je výhodné kombinovať biologické prípravky (ochrana podzemných častí rastlín) a klasické fungicídy (ochrana listov a stoniek).
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
