Dohoda o partnerstve medzi Európskou úniou a združením Mercosur (v preklade Spoločný trh Juhu) je uzavretá medzi EÚ a juhoamerickým obchodným blokom, ktorý zahŕňa Argentínu, Brazíliu, Paraguaj a Uruguaj.
Pôvodnú štvoricu zakladajúcich štátov doplnila v júli 2024 Bolívia, ktorej však beží štvorročné prechodné obdobie, počas ktorého musí do svojho právneho poriadku plne prevziať všetky pravidlá a normy Mercosuru. Bolívia nie je súčasťou súčasného obchodného paktu s EÚ, pretože hlavné rokovania boli uzavreté ešte pred jej pristúpením. Naopak Venezuela, ktorá sa k bloku pripojila skôr, má od roku 2017 pozastavené členstvo, a to najmä kvôli porušovaniu demokratických zásad a ľudských práv.
Dohoda medzi EÚ a Mercosurom vytvára jednu z najväčších zón voľného obchodu na svete, zahrňujúca trh s vyše 700 miliónmi obyvateľmi. Podľa EÚ je hlavným cieľom tohto partnerstva posilniť európsku ekonomiku odstránením obchodných bariér a vytvorením nových pracovných miest, a to pri súčasnom zaistení ochrany poľnohospodárov, spotrebiteľov i prísnych environmentálnych noriem EÚ.
Rokovanie o dohode sa začalo už v roku 1999, avšak k zásadnému prelomu došlo až v januári 2026, kedy dohoda získala v Rade EÚ podporu väčšiny krajín EÚ, vrátane ČR. Hoci pre úplnú platnosť sa stále čaká na súhlas Európskeho parlamentu a následnú ratifikáciu národnými parlamentami, Európska komisia na začiatku marca 2026 oznámila, že dokument začne provizórne uplatňovať.
Dohoda má svojich priaznivcov, ktorých argumenty hovoria o posilnení európskeho priemyselného exportu, o nových príležitostiach pre investorov a získaní prístupu k významným surovinám. Dôležitou súčasťou sú aj záväzky k zastaveniu odlesňovania a ochrane klímy. Avšak dohoda má i odporcov. Hlavnou obavou je, že dovoz lacného hovädzieho mäsa, hydiny a cukru z Južnej Ameriky môže ohroziť európsku produkciu. Zároveň kritici hovoria o nerovnej konkurencii, pretože juhoamerickí producenti nemusia spĺňať také prísne normy ako výrobcovia v EÚ.
Z hľadiska hovädzieho mäsa, dohoda s EÚ síce neumožňuje úplne bezcolný prístup pre všetku produkciu, prináša však významné colné úľavy na presne stanovené dovozné kvóty. Na únijný trh bude možné doviezť ročne 99 000 ton hovädziny so zníženým clom vo výške 7,5 %. Táto nová kvóta (55 % čerstvé a 45 % mrazené mäso) bude zavádzaná postupne v priebehu šiestich rokov a predstavuje cca 1,5 % celkovej európskej produkcie. Zásadnou zmenou je úprava podmienok existujúcej tzv. Hiltonovej kvóty, určenej pre dovoz najkvalitnejšieho mäsa od mladých zvierat z pastevných chovov. Zatiaľ čo jej celosvetový objem činí 66 826 ton, pre samotný blok Mercosur je v nej vyčlenených približne 47 000 ton. Práve pri tomto stanovenom množstve dôjde k úplnému odstráneniu doterajšieho 20 % cla, čo v praxi znamená bezcolný prístup pre prémiové partie, ako napr. sviečkovicu. V rámci tohto prídelu hrá prím Argentína, ktorej náleží takmer 30 000 ton (44 % celosvetovej Hiltonovej kvóty). Akýkoľvek dovoz nad tieto limity bude naďalej podliehať štandardným vysokým clám EÚ, ktoré dnes pri mimokvótovom vývoze hovädzieho mäsa predstavujú účinnú bariéru chrániacu vnútorný trh.
Cieľom tohto článku je analyzovať súčasný stav i očakávaný vývoj chovu hovädzieho dobytka (HD) v štyroch kľúčových krajinách bloku Mercosur - v Brazílii, Argentíne, Paraguaji a Uruguaji. Pozornosť je venovaná komplexnému prehľadu ich produkcie, domácej spotreby a realizovanému exportu v priamej súvislosti s novo vyjednanou obchodnou dohodou s EÚ.
Chov hovädzieho dobytka
Argentína je jednou z najväčších ekonomík v Latinskej Amerike s HDP asi 630 mld. USD (27 tis. USD/obyv.). Je považovaná za poľnohospodársku krajinu, ale je aj bohatá na nerastné suroviny. Poľnohospodárska pôda (PP: 116 mil. ha - druhá najväčšia výmera v Latinskej Amerike) zaujíma asi 42 % územia štátu, z toho 35 % je evidovaná ako orná pôda. Poľnohospodárstvo a nadväzujúce priemyselné odbory tvoria podstatnú časť HDP (34 %), čo sa odráža na fakte, že argentínsky vývoz je tvorený až zo 70 % poľnohospodárskymi produktmi, najčastejšie obilninami, olejninami, mäsom a mliečnymi výrobkami. V Argentíne sa chová cca 53 mil. ks dobytka, z čoho je iba 2,1 mil. dojníc. Každoročne sa porazí asi 13,5 mil. ks jatočného dobytka. V krajine je registrovaných zhruba 1 100 výkrmní (feedlotov), ktoré v roku 2024 zabezpečili produkciu približne 5 miliónov kusov HD vykŕmeného intenzívnym spôsobom (35 % celkového množstva porážok v krajine), zostávajúce kusy potom boli vykŕmené na pastve.
Brazília je 5. najväčšou krajinou sveta podľa rozlohy a 7. podľa počtu obyvateľov (cca 215 mil.). Jej ekonomika s HDP 2,17 bln. USD (23 tis. USD/obyv.) predstavuje 40 % HDP Latinskej Ameriky a býva zaraďovaná medzi 10 najväčších ekonomík sveta.
Viac sa dočítate v príspevku Ing. JANA SYRŮČEKA, Ph.D. a kol. z Výzkumného ústavu živočišné výroby, v. v. i., Praha – Uhříněves - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny č. 20.
