Žatva bývala vždy akýmsi zavŕšením hospodárskeho roku a predzvesťou toho, ako sa bude vyvíjať hospodársky rok nasledujúci. Aj dnes patria obilniny medzi komodity, na ktorých rozhodujúcim spôsobom závisia ekonomické výsledky väčšiny poľnohospodárskych výrobných subjektov všetkých druhov. Pri ich zbere sa stal rozhodujúcim technickým prostriedkom samohybný stroj - obilný kombajn.
Súčasný obilný kombajn je samohybný stroj, ktorý si musel svoje miesto v strojovom parku tvrdo vybojovať. Dopomohol mu k tomu rýchly vývoj spaľovacích, predovšetkým naftových motorov, ktorý okrem iného súvisel aj s oboma svetovými vojnovými udalosťami 20. storočia a hlavne technologický pokrok pri výrobe zrnín. Delený zber obilnín samoviazačmi s nízkou produktivitou práce nemohol konkurovať nastupujúcim samohybným obilným kombajnom. V 2. polovici dvadsiateho storočia už obilné kombajny ovládli obilné polia napriek tomu, že snahy nahradiť priamy zber neustávajú ani dnes.
Sú známe experimenty s adaptérmi na zber klasov (vyčesávač klasov, header), ktoré sa principiálne vracajú k prvým mechanizačným prostriedkom využívaným pri zbere zrnín. Nevyrovnané porasty obilnín, problémy s následným zberom, či zaoraním slamy spôsobili, že táto metóda zberu obilnín nenašla ďalšie uplatnenie.
Dvojfázový delený zber obilnín mal svoje opodstatnenie v časoch, kedy obilných kombajnov bol celkovo nedostatok, porasty boli nevyrovnané, s vysokým podielom zelených prímesí (buriny, podsevy,...) a konštrukčné riešenie mlátiaceho a separačného ústrojenstva obilných kombajnov s jednoduchými regulačnými prvkami neumožňovalo využívať priamy zber obilnými kombajnmi.
Podobný osud postihol aj trojfázový delený zber obilnín. Manipulácia a doprava rezanej obilnej hmoty s nízkou objemovou hmotnosťou a kvalitatívne i kvantitatívne vysoké straty zrna nemohli byť vyvážené výhodou, ktorá spočívala v odstraňovaní klíčivých zŕn burín. Technický a technologický pokrok pri výrobe obilnín umožňuje aj našim poľnohospodárom využívať technológiu priameho zberu zrnín obilnými kombajnmi a konštruktéri sa neustále snažia o ďalšie zlepšovanie technickej úrovne a dizajnu obilných kombajnov.
Rozšírenie využívania samohybných kombajnov
Aj keď podľa dostupných záznamov bola konštrukcia samohybného kombajnu v USA patentovaná už v roku 1912, prvý samohybný obilný kombajn predstavila spoločnosť Massey Harris až v roku 1938. K najväčšiemu rozšíreniu používania samohybných obilných kombajnov však došlo až po ukončení druhej svetovej vojny, odkedy sa vývoju a výrobe obilných kombajnov začali venovať viaceré výrobné spoločnosti.
Na území bývalého Československa sa prvé obilné kombajny objavili po roku 1945. Veľká časť z nich bola dovezená zo zámoria a západnej Európy v rámci hospodárskej pomoci Správy Spojených národov pre pomoc a obnovu, známej pod skratkou UNRRA (United Nation Relief and Rehabilitation Administration). Najväčšie zastúpenie v praxi však v tomto období mali sovietske návesné obilné kombajny, z ktorých najznámejší bol typ S-6.
Po roku 1957 sa začínajú objavovať samohybné obilné kombajny typu S-4 z bývalého ZSSR a maďarské stroje s typovým označením ACD-343 s približne rovnakou výkonnosťou s naftovým motorom. Od roku 1956 do roku 1957 vyrábala taktiež „domáca“ spoločnosť Agrostroj Prostějov obilné kombajny typu ŽM-330. V tomto období sa zažínajú v ČSSR objavovať aj nové typy obilných kombajnov zo ZSSR, a to najskôr typ SK-3, ktorý bol neskôr nahradený typom SK-4.
Od roku 1968 sa do Československa začínajú dovážať obilné kombajny typu E512 z bývalej NDR, ktoré s veľmi rýchlo stali v praxi veľmi obľúbenými a používanými strojmi. Od roku 1974 sa v menšej miere objavujú na našich poliach aj obilné kombajny typu SK-5 Niva a SK-6 Kolos z bývalého ZSSR. Na začiatku 80. rokov 20. storočia sa začínajú dovážať obilné kombajny typu E-516 a E-517 z bývalej NDR, ktoré sa neskôr spolu s typom kombajnu E-514 stali základnými strojmi pre zber zrnín používanými v našom poľnohospodárstve. Okrem týchto strojov sa v menšej miere využívali poľské obilné kombajny typu Bizon Z-056 a Z060, rumunské CP-12 v horskej úprave a výnimočne aj ďalšie stroje.
S odstupom času možno konštatovať, že do roku 1989 sa v našich podmienkach pri zbere zrnín využívali predovšetkým obilné kombajny tzv. „klasickej“ koncepcie. Po roku 1989 sa v našich podmienkach začali presadzovať takmer všetci svetoví výrobcovia obilných kombajnov (Case, Claas, John Deere, MDW, Massey-Ferguson, New Holland atd.), ktorých výrobky môžeme rozdeliť do troch skupín podľa spôsobu výmlatu a separácie.
Klasické „tangenciálne“ obilné kombajny, často označované ako konvenčné, sú osadzované mlatkovým mlátiacim mechanizmom a klávesovým vytriasadlom slúžiacim na separáciu vymlátenej obilnej hmoty.
S použitím dostupných zdrojov spracoval:
doc. Ing. Jozef Ďuďák, CSc.
Slovenská poľnohospodárska univerzita, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
