Pre zachovanie pôdnej úrodnosti je hlavnou podmienkou pravidelné navrátenie z pôdy odobratých živín a dostatočný prísun organických látok (OL) do pôdy v kontexte s udržiavaním optimálnej pôdnej reakcie. Okrem používania priemyselných hnojív významným zdrojom živín sú aj hospodárske hnojivá najmä živočíšneho pôvodu. Je preto v záujme každého hospodára zabezpečiť dostatočnú úroveň organického hnojenia.
Úroveň organického hnojenia je však na Slovensku dlhodobo poddimenzovaná. V rámci krajín EÚ patríme ku krajinám s najnižším počtom dobytčích jednotiek na hektár (0,34). Opačný problém (nadprodukciu hospodárskych hnojív) majú napríklad Belgičania a Holanďania s počtom dobytčích jednotiek 2,74; resp. 3,57 na hektár. Ak si uvedomíme, že v roku 2015 sa na Slovensku priemerne aplikovalo približne 2,3 tony maštaľného hnoja na jeden hektár ornej pôdy, pri priemernej dávke maštaľného hnoja 35 t.ha-1, namiesto bežne praktizovaného štvorročného cyklu hnojenia máme cyklus 15- ročný! Z uvedeného vyplýva, že nám každoročne chýba približne 75 percent maštaľného hnoja.
V súčasnej dobe, keď mnohé poľnohospodárske podniky i farmy obmedzujú chov hospodárskych zvierat, predovšetkým hovädzieho dobytka a niektorí hospodária úplne bez chovu zvierat a teda bez produkcie hospodárskych hnojív, výrazne sa mení skladba plodín a tým aj celá sústava hospodárenia. Výrazne poklesli plochy najmä viacročných i jednoročných krmovín, ale tiež strukovín a okopanín. Zjednodušila sa štruktúra pestovaných plodín so zameraním predovšetkým na tržné plodiny (obilniny, olejniny), takže osevné postupy sa riadia viac menej podľa ekonomických a menej už agronomických potrieb.
V poľnohospodárskych podnikoch je nutné výpadok produkcie hospodárskych hnojív nahradiť použitím vedľajších produktov rastlinného pôvodu (slama, zelené hnojenie), ale aj kompostov a digestátov z bioplynových staníc.
Využitie slamy
Slama je univerzálnym hnojivom organického pôvodu, použiteľným vo všetkých výrobných podmienkach. Použitie slamy ako hnojiva na zvýšenie obsahu organických látok a živín v pôde prichádza do úvahy najmä:
Obsah živín a organických látok v slame je závislý predovšetkým od druhu plodiny a úrovne hnojenia, resp. obsahu prístupných živín v pôde. Priemerné hodnoty živín a organickej hmoty v slame uvádzame v tabuľke. Kvalita slamy z hnojivového hľadiska je daná hlavne pomerom uhlíka a dusíka. Slama obilnín má tento pomer veľmi široký (až 80-90 : 1), kvalitnejšia je slama repky a kukurice (60-80 : 1), najkvalitnejšia je slama strukovín (20-30 : 1). Hnoj priemernej kvality má pomer C:N = 20:1.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
