V posledných rokoch je pestovanie ozimnej repky spojené s určitými problémami, ktoré sú spôsobené výkyvmi počasia. Tie sú spájané predovšetkým s klimatickými zmenami. Špecifické prejavy počasia pôsobia na rast repky skôr negatívne. Vhodnou výživou a určitými zmenami v technologických postupoch pestovania repky môžeme rastlinám pomôcť lepšie zvládať obdobia stresu. Dôležité však je zacieliť aplikáciu živín do obdobia ich najvyššieho účinku.
Medzi preukázateľné zmeny priebehu počasia v súvislosti s klimatickými zmenami patrí predovšetkým dlhšie obdobie s nízkymi úhrnmi zrážok alebo dokonca bez nich, čo následne spôsobuje sucho. Častejšie sa tiež vyskytujú dni s vysokými až tropickými teplotami počas jarnej vegetácie. Na druhej strane sú pomerne bežné aj intenzívne až prívalové zrážky, ktoré spôsobujú nadmerné prevlhčenie pôdy. Stretávame sa aj s vpádmi veľmi chladného vzduchu v období, keď je repka citlivá na nízke teploty, teda počas butonizácie a kvitnutia. Dopady zmeny klímy ovplyvňujú aj fenológiu rastlín a celkovo fyziologické procesy, ktoré v rastlinách prebiehajú. Na niektoré stresové podnety dokážu rastliny reagovať vlastnými autoregulačnými mechanizmami, avšak v mnohých prípadoch je dôležitá nepriama podpora rastlín prostredníctvom ich výživy, respektíve aplikácie hnojív.
Priebeh počasia na jeseň
Klimatické zmeny môžu na druhej strane repke mierne pomáhať, čo sme v posledných rokoch opakovane pozorovali. Predlžuje sa obdobie jesennej vegetácie, október a november (niekedy aj celá zima) bývajú teplejšie. Vtedy obvykle prichádza dážď a rastliny repky môžu dohnať oneskorenie zo suchého letného obdobia (po sejbe). Pri priaznivých jesenných podmienkach je vhodné repku podporiť jej prihnojením do pôdy alebo na listy (fóliárne), aby sa ešte posilnil rast a rozvetvenie koreňov a zlepšil výživový stav pred zimou. Účinne pôsobí nielen dusík, ale aj bór, síra a hnojivá s vodorozpustným vápnikom. Na druhej strane dlhodobo teplé zimy alebo väčšie kolísanie teplôt počas zimných dní rastliny vysiľuje, dochádza k úbytku asimilátov a znižuje sa mrazuvzdornosť rastlín. Pri týchto podmienkach musíme byť obozretnejší pri následných jarných aplikáciách dusíka (s ohľadom na jeho formu), aby sme rastliny ešte viac nestresovali, najmä pri používaní močoviny a hnojív s prevahou amónnej formy dusíka (síran amónny, DASA).
Pôsobenie chladu (mrazu)
Ozimné plodiny, ako repka, získavajú mrazuvzdornosť počas procesu chladovej aklimatizácie, keď sú rastliny určitý čas vystavené nízkym teplotám, čo je spojené so špecifickými metabolickými procesmi. Prírodná chladová aklimatizácia u repky prebieha počas niekoľkých týždňov rastu pri teplote okolo 4 °C a je spojená s výrazným zvýšením mrazuvzdornosti. Ide najmä o obdobie pred zimou, obvykle vo fáze listovej ružice.
S otepľovaním klímy však stále častejšie dochádza k deaklimatizácii, ktorá je spôsobená obdobiami vyšších teplôt (>10–15 °C), ktoré prerušujú prirodzené procesy chladovej aklimatizácie (viz vyššie – striedanie teplôt počas zimy). Častým problémom repky ozimnej v posledných rokoch je aj pôsobenie mrazov v období intenzívneho rastu. Kvôli klimatickým zmenám sa objavujú určité odchýlky v pohybe a polohe tlakových polí, medzi ktorými môže do našej oblasti v neskorom jarnom období preniknúť veľmi studený až arktický vzduch s nízkymi teplotami a mrazmi.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
