Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (VZ OSN) vyhlásilo rok 2016 za Medzinárodný rok strukovín pod heslom Výživné zrná pre trvalo udržateľnú budúcnosť. Organizácia spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) komentuje Medzinárodný rok strukovín ako výbornú príležitosť nielen na priblíženie produkčného reťazca strukovín a na zvýšenie ich produkcie, ale aj ako príležitosť upozorniť na využívanie striedania kultúr na ornej pôde.
Prednosti strukovín a ich vplyv na ľudské zdravie sú v našej vyspelej spoločnosti všeobecne známe. Môžeme len pripomenúť, že strukoviny sa vyznačujú približne trojnásobne väčším obsahom bielkovín ako majú obilniny (napríklad sója ich obsahuje 40,1 percenta, šošovica 29,0 percenta, fazuľa 25,8 percenta, hrach 24,8 percenta).
Aj napriek odporúčaniu odborníkov, ktorí radia za rok na jednu osobu skonzumovať 3,8 až 5,0 kilogramov strukovín, spotreba strukovín na Slovensku v súčasnosti nedosahuje ani 2 kilogramy na osobu. To, aby sme sa v spotrebe strukovín vyrovnali celosvetovému priemeru (7 kilogramov na osobu za rok) je pre nás nedosiahnuteľný cieľ, ale na dosiahnutie európskeho priemeru (3,5 kilogramu na osobu za rok) potenciál určite máme.
Bohatá história pestovania strukovín
Začiatky cieľavedomého šľachtenia strukovín na Slovensku siahajú do obdobia po roku 1948. Cieľom bolo získať predovšetkým nové odrody hrášku a fazule, ktoré by boli odolné proti chorobám, mali by rôzne vegetačné obdobia, a ktoré by boli by určené nielen na priamy konzum, ale aj na konzervovanie. Šľachtenie sa robilo najprv v Chrenovej, neskôr aj v Kvetoslavove a Sládkovičove, a fazuľu šľachtili aj v Hornej Strede.
Z tohto „historického šľachtenia“ máme uznané odrody hrachu Slovenský Expres 596 (1943) a Slovenský konzervovaný (1949).
Po roku 1962 sa začalo so šľachtením hrachu stržňového v Trebišove, neskôr v Horných Chlebanoch, a v roku 1968 sa na základe požiadavky zo strany konzervárenského priemyslu realizovalo aj šľachtenie drobnosemenných hrachov. Výsledkom sú odrody Felix, Minor a Elkan, ktoré sú u nás používané dodnes.
(Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny)
