Chov hospodárskych zvierat je veľmi dynamicky sa rozvíjajúce odvetvie poľnohospodárstva. Je celosvetovo dôležitou súčasťou globálneho potravinového systému, pretože poskytuje základné živiny vo forme potravín a zároveň pracovné príležitosti v oblasti poľnohospodárstva.
Zmeny v dopyte po živočíšnych produktoch boli do značnej miery historicky spôsobené nárastom humánnej populácie, zvyšovaním jej príjmov a urbanizáciou. V roku 2050 sa očakáva celosvetový nárast populácie na úroveň 9,15 biliónov, s predpokladaným intervalom od 7,96 - 10,46 biliónov (UN, 2008). Najvyšší nárast sa predpokladá v rozvojových krajinách.
Zvyšovanie produkcie v rôznych systémoch chovu hospodárskych zvierat sa spájalo s rozvojom v oblasti vedy a techniky, ale aj so zvyšovaním počtov zvierat. V budúcnosti bude živočíšna výroba čoraz viac ovplyvňovaná konkurenciou o prírodné zdroje - pôdu a vodu, vzájomnou konkurenciou výroby potravín a krmív z pohľadu využitia surovinových zdrojov, ako aj potrebou fungovať v ekonomike so zníženými emisiami uhlíka v rámci novej legislatívy. Ďalší vývoj v oblasti chovu, výživy zvierat a ich zdravia bude závisieť od vytvorenia dobrých zoohygienických podmienok na farmách a zároveň aj od realizovaných genetických zmien u hospodárskych zvierat.
Tento príspevok sa zaoberá súčasnými výzvami, trendmi a inováciami v živočíšnej výrobe a jej hlavnými aspektmi, ako sú udržateľná intenzifikácia, dobré zoohygienické podmienky, digitalizácia tejto oblasti poľnohospodárstva a alternatívne zdroje bielkovín pre výrobu krmív a potravín.
- Cieľom udržateľnej intenzifikácie je maximalizovať produktivitu a minimalizovať vplyvy na životné prostredie prostredníctvom lepšieho využívania zdrojov a inovovaných postupov riadenia.
- Dobré zoohygienické podmienky sú dôležité pre hospodárske zvieratá pre zlepšenie welfare. Potrebné je vykonať zmeny v podmienkach ustajnenia a zavádzať technológie presného chovu hospodárskych zvierat.
- Integrácia digitálnych technológií a rozhodovania založeného na dátach zvyšuje produktivitu a umožňuje proaktívne riadenie.
- Vývoj alternatívnych zdrojov rastlinných bielkovín pre výrobu krmív a metodík pre výrobu kultivovaného mäsa s využitím kultúr živočíšnych buniek je realizovaný so zámerom uspokojiť rastúci dopyt humánnej populácie po živočíšnych bielkovinách, ako aj znížiť environmentálnu stopu v prípade ich konvenčnej produkcie v živočíšnej výrobe.
Hospodárske zvieratá, hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané a hydina poskytujú vysokokvalitné živočíšne bielkoviny a cenné produkty - mlieko a vajcia. Živočíšna výroba prispieva k udržateľnosti poľnohospodárstva tým, že poskytuje aj vedľajší produkt - maštaľný hnoj, ktorý je dôležitý pre obnovu biologickej zložky pôdy.
Chov zvierat čelí výzvam
- Environmentálna udržateľnosť intenzifikácie je významným problémom, pretože táto oblasť poľnohospodárskej výroby prispieva k zvýšeniu emisií skleníkových plynov a v prípade nedodržania ochranných opatrení aj k znečisťovaniu zdrojov vody v okolí poľnohospodárskych podnikov. Preto je dôležitou výzvou vybilancovanie rastúceho dopytu po živočíšnych produktoch za podmienok environmentálnej udržateľnosti hospodárenia (Gerber a kol., 2013).
- Druhou výzvou je vplyv živočíšnej výroby na zoohygienické podmienky v chovoch. Intenzifikácia výrobných systémov vyvoláva obavy týkajúce sa welfare z dôvodu preplnených ustajňovacích priestorov, obmedzeného pohybu a z potlačenia prirodzeného správania sa zvierat. Riešenie týchto otázok je nevyhnutné pre zabezpečenie etickej živočíšnej výroby (Fraser a kol., 2018).
- Potravinová bezpečnosť: S rastúcim počtom obyvateľov sa zvyšuje potreba produkovať viac živočíšnych bielkovín pre uspokojenie dopytu humánnej populácie. Obmedzené zdroje, zmena klímy a rastúce výrobné náklady však predstavujú prekážky pri dosahovaní potravinovej bezpečnosti prostredníctvom živočíšnej výroby (Herrero a kol., 2017). Vyriešenie tohto problému je možné po prijatí zásad udržateľnej intenzifikácie. Tá zahŕňa zvyšovanie produktivity a zároveň minimalizáciu vplyvov na životné prostredie. Je to možné dosiahnuť zlepšením genetiky chovaných zvierat, presným kŕmením, efektívnym využívaním zdrojov a podporou efektívnych postupov hospodárenia (Thornton, 2010). Poľnohospodársky výrobný sektor sa čoraz viac prispôsobuje globalizovaným stravovacím návykom. Maloobchodný predaj prostredníctvom supermarketov rastie o 20 % ročne aj v krajinách ako Čína, India a Vietnam. Tento trend bude pokračovať aj v nasledujúcich desaťročiach i v ďalších krajinách, keďže mestskí spotrebitelia budú zvyšovať dopyt po spracovaných potravinách, čím sa zároveň zvýši úloha agropodnikania (Rosegrant a kol., 2009).
Celý príspevok doc. MVDr. ANDREJA MARCINA, CSc. z Katedry výživy a chovu zvierat - Univerzity veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach - nájdete v odbornom týždenníku Roľnícke noviny - v Téme týždňa s názvom NOVÉ TRENDY V CHOVE HOSPODÁRSKYCH ZVIERAT.
