V momentálnom období ostatných rokov sme svedkami výrazných zmien v klimatickej oblasti, čo sa prejavuje v každodennom živote nás všetkých. Čoraz častejšie je počasie nevyspytateľné, v zime je teplo, v lete zima, jar ani jeseň, ako ju poznáme, už prakticky neexistuje. Tieto javy na nás vplývajú negatívne a podobne je to aj pri ovocných sadoch, vinohradoch a prakticky aj pri celej rastlinnej výrobe.
K anomáliám počasia dochádza v priebehu celého roka, nie je to len špecifikum zimných, alebo letných mesiacov. Medzi tie najčastejšie patria neskoré jarné mrazy, absencia zimných mrazov, krupobitie, nárazový vietor, prívalové dažde, nerovnomernosť rozloženia zrážok, slnečný úpal plodov, poškodenie plodov teplom v sade, výkyvy teplôt, rozšírenie nových škodcov a chorôb, narastanie počtu generácií škodcov a zmena ich bionómie.
Ako projektanti ovocných sadov musíme brať do úvahy všetky tieto faktory a náš projekt tomu prispôsobiť, ak to situácia a finančné možnosti investora umožňujú. Začíname už pri samotnej rajonizácií výsadby, a tu treba povedať snáď to jediné pozitívum, že v poslednom období je možné pestovanie ovocia aj vo vyšších nadmorských výškach, resp. severnejšie, ako tomu bolo doteraz. Ináč sme nútení len bojovať proti týmto z nášho pohľadu negatívam prírody.
Neskoré jarné mrazy
Fenomén neskorých jarných mrazov je tu už dlhšie, ale v posledných rokoch sa ich frekvencia zvyšuje a čo je horšie, nie sú to len klasické radiačné mrazy, ale napr. v roku 2020 to bol zimný, advekčný mráz, čo tu doteraz nebolo. Pre vysvetlenie je nutné povedať, že žiarenie zo slnka je krátkovlnné žiarenie (do 3μm) a dlhovlnné žiarenie (od 3 do 100μm) je vyžarovanie, napr. zo zemského povrchu, alebo z oblakov s dostatkom vlahy. Pokiaľ je radiačná bilancia záporná, dôjde k radiačnému ochladeniu. Vrstva, v ktorej dochádza k ochladeniu (napr. povrch zeme), ochladzuje vrstvu nad ňou (ovocný sad) a teplota klesá. K tomuto typu dochádza v noci, lebo zemský povrch sa neohrieva. Ak je jasno a bezvetrie, vzniká radiačná hmla (dosiahnutý rosný bod). Teplo odovzdané vzduchu pôdou sa stráca so stúpajúcim teplejším a teda aj ľahším vzduchom. Chladný a ťažký vzduch sa hromadí pri povrchu pôdy, v dôsledku čoho bývajú najviac poškodené časti rastlín nachádzajúce sa nízko nad pôdou. Teplota vzduchu najviac poklesne tesne pred východom slnka a pokles teploty je výraznejší, ak je vzduch suchý. Pokiaľ hmla mohutnie, ustáva tok tepla zo zemského povrchu a po vzniku hmly alebo oblačnosti sa pokles teploty zastaví.
V našich zemepisných šírkach poznáme tento fenomén pod označením „traja zmrznutí“, alebo májové ochladenia. Sú to viac, či menej pravidelné ochladenia s následnými prízemnými mrazmi po vpáde studeného vzduchu arktického pôvodu. V máji sa pevnina už rýchlo zohrieva, ale oceán v zohrievaní zaostáva, takže vzniká nerovnosť tlaku vzduchu medzi pevninou a oceánom.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
