Úspešné pestovanie ovocných rastlín (z hľadiska kvality a kvantity úrody, zdravotného stavu rastlín i životnosti výsadby) je možné len na základe správnej predvýsadbovej prípravy pôdy, výberu vhodnej odrody (odrôd) a podpníka pre danú lokalitu (z hľadiska pôdno-klimatických charakteristík polohy) a technológie pestovania (pestovateľského tvaru, systému pestovania, agrotechnických operácii vykonávaných požadovaným spôsobom v potrebnom termíne).
Podmienky prostredia
Pestovateľ musí najprv zistiť a zhodnotiť pôdno-klimatické podmienky na predmetnej parcele, kde plánuje založiť ovocný sad. Na základe pôdno-klimatickej charakteristiky územia zistí, ktorý ovocný druh (odrody a podpník) je tu možné - z agrobiologického hľadiska - úspešne pestovať, čiže dosahovať dostatočne veľké úrody ovocia požadovanej kvality, dostatočne dlhé obdobie (t.j. predpokladá sa vyhovujúca dĺžka životnosti výsadby, bez výpadku rastlín a bez výrazných stresových vplyvov na rastliny). Na Slovensku je vypracovaná rajonizácia jednotlivých ovocných druhov/plodín (t.j. územie Slovenska je rozčlenené podľa spĺňania požiadaviek daného druhu najmä na pôdno-klimatické podmienky), pričom daný ovocný druh sa odporúča pestovať prakticky len v 1. zóne vhodnosti. Ideálne je, ak sú k dispozícii klimatické charakteristiky za dlhšie časové obdobie priamo daného územia resp. blízkeho okolia. Niektoré informácie je možné získať aj zo Slovenského hydrometeorologického ústavu. Z klimatických podmienok sú najdôležitejšie: priemerné teploty vzduchu za jednotlivé kalendárne mesiace, vegetačné obdobie a rok, termín výskytu skorých jesenných a neskorých jarných mrazov, absolútne teplotné minimá, úhrn zrážok (prípadne aj intenzita) za jednotlivé kalendárne mesiace a vegetačné obdobie, intenzita a smer vetrov, prípadne aj výskyt búrok s krúpami (tento údaj je však veľmi premenlivý; v súčasnosti sa výsadby chránia proti krúpovými sieťami resp. generátorom rázovej vlny – tzv. proti krúpový kanón).
Výber polohy
V prípade ovocných druhov, najmä teplomilných, sa všeobecne za vyhovujúce považujú mierne svahovité resp. rovinaté polohy, chránené pred prílevom ľadového/studeného vzduchu najmä v období pučania a kvitnutia (resp. poloha má umožňovať odtok studeného vzduchu) a silnými vetrami, s čo najmenším prejavom erózie. V niektorých polohách, najmä na juhu Slovenska, môžu byť výhodnejšie polohy s inou ako južnou orientáciu, pretože južné svahy sú vystavené intenzívnemu slnečnému žiareniu už v predjarnom období, čo môže spôsobovať tvorbu mikrotrhlín kôry na kmienikoch a konároch a následnú infekciu rán patogénmi (citlivé sú najmä kôstkoviny; ochrana vo forme bielenia resp. použitia nepriehľadných chráničov je problematická a zvyšuje náklady), pučanie a kvitnutie nastupuje veľmi skoro a zvyšuje sa riziko poškodenia generatívnych orgánov (kvetných pukov resp. kvetov) mrazom.
Stanovenie vlastností pôdy
Pôdnu charakteristiku je najlepšie stanoviť priamo vykopaním pôdnych sond na predmetnom území a agrochemickým skúšaním pôdy. Stanovujú sa fyzikálne vlastnosti pôdy (napr. objemová hmotnosť) a chemické vlastnosti pôdy (pôdna reakcia, obsah prístupného fosforu, draslíka a horčíka, potreba vápnenia). Vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 338/2005 Z.z., ktorá dopĺňa Zákon č. 136/2000 Z.z. (Zákon o hnojivách), ustanovuje podrobnosti o postupe pre odber pôdnych vzoriek, spôsobe a rozsahu vykonávania agrochemického skúšania pôd, o vedení evidencie hnojenia pôdy a stavu výživy rastlín na poľnohospodárskej pôde a na lesných pozemkoch).
V prípade intenzívnych ovocných sadov sa pôdna vzorka odoberá do hĺbky 40 cm. Niektoré informácie možno „prečítať“ aj z BPEJ danej parcely (každá parcela je charakterizovaná parametrami pôdno-ekologických vlastností, ktoré sú vyjadrené tzv. bonitovanými pôdno-ekologickými jednotkami). Kód BPEJ je sedem miestny: prvé dve čísla definujú klimatický región, nasledujúce dve čísla hlavnú pôdnu jednotku, 5. číslo - svahovitosť a expozíciu, 6. číslo - skeletovitosť a hĺbku pôdy, 7. číslo - zrnitosť pôdy. Informácie o vlastnostiach pôdy možno teda získať priamo rozborom pôdy, prípadne z Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy.
Pôdy – vhodné a nevhodné
Všeobecne sa za vhodné považujú stredne ťažké hlinité pôdy a stredne ťažké až ľahšie pôdy piesočnatohlinité s vyhovujúcim vodným a vzdušným režimom, vyhovujúcou pôdnou reakciou (všeobecne neutrálnou, v prípade jadrovín neutrálnou až slabo kyslou, v prípade kôstkovín neutrálnou až mierne zásaditou), vyhovujúcim obsahom aktívneho vápnika (napr. broskyňové podpníky a dula neznášajú vysoký obsah aktívneho vápnika), dostatočne hlboké (pre slabo rastúce podpníky sa všeobecne odporúča aspoň 0,3 m, silnejšie rastúce resp. generatívne podpníky zvyčajne vyžaduje pôdy hlbšie), bez skeletu resp. slabo skeletovité, úrodné (černozeme, čiernice, hnedozeme, fluvizeme, kambizeme).
Viac sa dočitate v Roľníckych novinách č. 21.
