Zakladanie porastu jarných plodín sa v porovnaní s oziminami vyznačuje niektorými zvláštnosťami, ktoré vyžadujú odlišný prístup k technickej aj organizačnej realizácii jednotlivých pracovných operácií. Na spôsob a postupnosť operácií pri na jar vplýva najmä termín sejby jarnej plodiny, pre ktorú sa má pôda pripraviť.
Pri plodinách, ktoré sa vysievajú skoro, sa pripravuje osivové lôžko hneď, čo to dovolia poveternostné a pôdne podmienky. Pri plodinách, ktoré potrebujú pre vyklíčenie vyššie teploty a vysievajú sa neskôr, robíme agrotechnické zásahy na zamedzenie neproduktívnych strát vody, akumulovanej v pôde v zimnom období. Zároveň je nutné pamätať na mechanickú reguláciu burín. Skoré jarné buriny majú do termínov sejby koncom apríla až začiatkom mája dostatok času na svoj vývoj. Potláčame ich včas mechanickým spôsobom, vďaka čomu šetríme neskôr na aplikácii herbicídov pri rešpektovaní ochrany životného prostredia i kvality budúceho produktu. V priebehu zimného obdobia sa pôda vplyvom snehových a dažďových zrážok, ako aj vplyvom mrazu a opakovaného striedania vyšších a nižších teplôt dostala do stavu vyššej vlhkosti. Pôda sa po pôsobení mrazov vyznačuje zvýšenou drobivosťou a kyprosťou. V takomto stave citlivo reaguje na mechanické zásahy používaného náradia a na zhutňovanie povrchovej vrstvy vplyvom prejazdov strojovej techniky. Treba pripomenúť, že každý zásah pracovného orgánu do pôdy (napríklad kyprením) vedie k uvoľňovaniu vlahy z pôdy a k ovplyvňovaniu prirodzenej štruktúry pôdy, ktorá vznikla v priebehu zimného obdobia vegetačného kľudu.
Používanie technických prostriedkov pri zakladaní porastu jarných plodín musí byť organizované takým spôsobom, aby výsledkom bolo uloženie osiva do pôdy bez negatívneho účinku na jej štruktúrny a vlhkostný stav. Veľký vplyv tu má zároveň pôsobenie faktora času. Premenlivé poveternostné podmienky a celková zmena klimatických podmienok v posledných rokoch vedú ku skracovaniu disponibilného času, ktorý môže pestovateľ využiť pre prípravu pôdy a sejbu. Otázka efektívneho využitia skráteného časového obdobia sa tak premieta do celkovej agrotechniky súvisiacej so založením porastu jarných plodín. Dochádza preto k ústupu od konvenčného zakladania porastu, pre ktorý bolo príznačné časové oddelenie jednotlivých pracovných operácií a čakanie na prirodzené uľahnutie pôdy. Vykonávanie klasických operácií (smykovanie, bránenie, predsejbové kyprenie pôdy, prihnojovanie, sejba, valcovanie) bolo sprevádzané opakovanými prejazdmi technicky a energeticky málo efektívnymi strojovými súpravami. Je samozrejmé, že sa pritom ničila pôdna štruktúra, vytvorená pôsobením mrazu (pôdne garé). Dnešná úroveň poznania tieto prejazdy chápe už len ako zdroje nežiaduceho zhutňovania pôdy, ktoré v konečnom dôsledku spôsobuje zníženie úrody z plodín a celkovej efektívnosti jej pestovania.
Založenie porastu
Predpokladom úspešného založenia porastu jarných plodín je zvládnutie technológie plodinového systému ako celku. Do tohto systému patria aj pracovné operácie súvisiace s manipuláciou s rastlinnými zvyškami pestovanej predplodiny. Preto je nevyhnutné bezprostredne po zbere predplodiny zabezpečiť rovnomerné rozptýlenie rastlinných zvyškov po povrchu a to bez ohľadu na to, či sa realizuje konvenčný alebo bezorbový systém obrábania pôdy. Dodržanie tohto opatrenia prispieva k zvýšeniu obsahu organickej hmoty v povrchovej vrstve pôdy, čo následne podporuje vyššiu aktivitu pôdnych mikroorganizmov a rozvoj populácie dážďoviek. Vykonávanými predsejbovými zásahmi je potrebné udržovať drobivú prevzdušnenú štruktúru pôdy a to prostredníctvom redukovania pracovných operácií a zásahov spôsobujúcich utláčanie pôdy. Už pri zbere predplodiny je nutné využívať taký systém zberu predplodiny, ktorý znižuje riziko utláčania pôdy. Pre úspešné založenie porastu jarných plodín je nevyhnutné zabezpečiť dobre vyrovnaný mikroreliéf povrchu poľa. Tým sa vytvárajú predpoklady pre dosiahnutie rovnomernej hĺbky sejby, čo je veľmi dôležité predovšetkým tam, kde sa vyžaduje sejba do menšej hĺbky (napríklad v prípade sladovníckeho jačmeňa je to 30 – 35 mm).
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil
Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
