O úspechu pestovania kapusty repkovej pravej (repky olejky) rozhoduje hlavne pestovateľ termínom a kvalitou vykonaných prác a aplikáciou potrebných pesticídov. Hybridné repky zaraďujeme do intenzívnej produkcie s úrodami nad 3,5-4,0 t.ha-1, pričom musíme počítať s vyššími nákladmi na ich pestovanie. Nové hybridy dobre využívajú heterózny efekt v jarnom období, teda súbežne s aplikáciou intenzifikačných vstupov počas vegetácie.
Repke olejke z hľadiska nárokov na pestovateľské prostredie v podstate vyhovujú všetky regióny Slovenska. V konkrétnej lokalite však treba uplatňovať takú technológiu, ktorá najviac vyhovuje konkrétnym podmienkam stanovišťa – pôdnym a klimatickým, predplodinou, typom pestovanej odrody a nakoniec aj vybavenosťou strojmi a finančnými prostriedkami podniku. Repke olejke sa dobre darí pri miernom vlhkom a teplom počasí v období sejby. Suché počasie znižuje cez celú vegetáciu vývoj asimilačnej plochy a v letnom období tvorbu semien, ktoré sú drobné a scvrkávajú sa. Sucho priamo podporuje aj rozvoj škodcov. Kritické obdobie je v lete, keď kultúru zakladáme. Po zakorenení repka v jeseni zriedka trpí nedostatkom vlahy. Naopak, vplyvom jesenných dažďov býva zase prebujnená. Pre prezimovanie repky ozimnej sú dôležité zrážky, prípadne dobrá snehová prikrývka, ktorá chráni rastliny pred vymrznutím. Prezimovanie repky ozimnej môže vážne ovplyvniť budúcu hektárovú úrodu. I keď listová plocha odumiera pri mrazoch –7 až –15 °C, koreňová sústava a srdiečko repky vydržia krátkodobo aj silnejšie mrazy. Veľmi škodlivé sú mrazy na vlhkom a podmočenom stanovišti, kde býva repka poškodená už pri –6 až –8 °C.
Ozimná repka si vyžaduje hlboké, štruktúrne, činné pôdy, dobre zásobené humusom a živinami. Vyhovujúca pôdna reakcia je neutrálna až slabo zásaditá. Najvhodnejšie sú stredne ťažké hlinitopiesočnaté pôdy. Ťažké zlievavé, ílovité pôdy sú vhodné menej, rovnako ako výslovne piesočnaté, ľahké alebo rašelinové pôdy s vysokou hladinou podzemnej vody a zamokrené pôdy. Čím viac sa pri výbere pozemku odchyľujeme od optimálnych požiadaviek repky ozimnej, tým starostlivejšie treba hnojiť hospodárskymi hnojivami a tým väčší dôraz musíme klásť na správne zaradenie repky olejky do osevného postupu. Menej výhodné sú všetky polohy obrátené na juh, na ktorých porasty trpia tepelnými zmenami, najmä na začiatku jarnej vegetácie. Svahy obrátené na sever sú väčšinou studené. V blízkosti lesov repku často spása zver. Takto poškodená repka vytvára veľké množstvo vedľajších stoniek, čím sa ešte viac zvyšuje nerovnomernosť dozrievania.
Zaburinenosť a výmrv
Výmera repky olejky sa za ostatné roky niekoľkonásobne zvýšila. Technológia pestovania repky však napriek výraznému rozširovaniu jej plôch stagnuje. Pokles stavov hovädzieho dobytka (veľa podnikov dobytok už vôbec nechová), je príčinou, že na poliach zostáva veľa slamy obilnín. Výmrv obilnín je pri minimalizácii obrábania pôdy rozhodujúcou „burinou“. Ak nie je výmrv obilnín kvalitne ošetrený, úrody repky rapídne poklesnú. Nezaoraná, alebo len plytko zapravená slama brzdí klíčenie repky. Dôsledkom vynechania orby a vysokej koncentrácie repky v osevných sledoch extrémne narastá výskyt a škodlivosť skočiek, krytonosa kapustového a byľomoru kelového, ako aj celého radu chorôb.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
