Nový zákon o neprimeraných obchodných podmienkach z dielne ministerstva pôdohospodárstva je prvý vážny krok, ktorý môže dopomôcť k záchrane pekárskeho odvetvia. Myslí si to Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov (SZPCC), podľa ktorého na neprimerané podmienky zväčša doplácajú práve dodávatelia. Obchodníci, naopak, označili zákon za protiústavný.
BRATISLAVA. "Slovenskí pekári už dlhšie volali po sprísnení zákona o neprimeraných obchodných podmienkach. Jeho aktuálnu podobu veľmi oceňujeme, keďže pekári dlhodobo v obchodných vzťahoch zastávajú pozíciu slabšieho. Často sú prinútení súhlasiť s takými podmienkami, ktoré si určujú odberatelia so silným postavením na trhu, čo deformuje férové podnikateľské prostredie," uviedla predsedníčka SZPCC Tatiana Lopúchová.
Práve férové podnikateľské prostredie je podľa pekárov základom každej dobre fungujúcej ekonomiky. Pozitívne vnímajú viaceré body zákona, akými sú skrátenie splatnosti faktúr, eliminácia skrytých poplatkov, sprísnenie kontrol predajcov, ale aj to, že odberateľ bude môcť požadovať zníženie kúpnej ceny od dodávateľa len v prípade, ak sa tovar skutočne predá spotrebiteľom v akciovej cene. Na rozdiel od obchodníkov vítajú aj nariadenie, podľa ktorého marketingové letáky predajcov budú musieť obsahovať minimálne 50 % podiel slovenských výrobkov.
"Najpozitívnejšie však hodnotíme zákaz predaja pod ekonomicky oprávnené náklady, a teda, že odberateľ nebude môcť žiadať predaj výrobkov pod výrobné náklady dodávateľa, čo je dlhodobo bežná praktika v obchodných vzťahoch," spresnila Lopúchová.
Ekonomicky oprávnené náklady boli podľa nej naposledy vyčíslené v roku 2014 Výskumným ústavom ekonomiky poľnohospodárstva a potravinárstva. Ich aktualizácia na rok 2019, ktorá je naplánovaná v najbližších týždňoch, podľa pekárov ukáže, za aké ceny sú schopní v súčasnosti vyrábať základné pekárenské výrobky.
"Očakávame, že ekonomicky oprávnené náklady sa výraznejšie zmenia. Od doby ich posledného vyčíslenia do cien vstúpili viaceré faktory, ktoré výrobné náklady zvýšili, ako je napríklad každoročný rast minimálnej mzdy, prijatie sociálneho balíčka či rast cien surovín," dodala Lopúchová.
/tasr/
