19.11.2014 | 09:11
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Zákon o odpadoch: Vytvorí sa monopol?

Pripravovaný návrh zákona o odpadoch a jeho problematické časti boli predmetom 10. ročníka kongresu Deň odpadového hospodárstva, ktoré každoročne organizuje spoločnosť Reclay Slovensko v spolupráci s obchodným oddelením rakúskeho veľvyslanectva na Slovensku, pod záštitou Ministerstva životného prostredia.

Návrh zákona o odpadoch je v súčasnosti v tzv. vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní EÚ, nakoľko napĺňa požiadavky technického predpisu pre oblasť obalov a odpadov z obalov. To znamená, že členské štáty, ako aj Komisia, sa budú môcť k návrhu vyjadriť do 1. decembra.

Štátny tajomník Ministerstva životného prostredia (MŽP) avizoval, že registrujú viacero pripomienok zo strany členských štátov, ich presný obsah však zatiaľ nepoznajú. „Všetky pripomienky k návrhu zákona budeme mať až 2. decembra,“ povedal na kongrese štátny tajomník Vojtech Ferencz. Po zapracovaní pripomienok členských štátov bude zákon podstúpený Rade vlády a Národnej rade Slovenskej republiky.

Slovensko zaostáva aj v porovnaní s Českom a Rakúskom

Nový zákon o odpadoch má Slovensku pomôcť dosiahnuť záväzné ciele zhodnocovania komunálneho odpadu, ktoré sú stanovené v európskych smerniciach. Do roku 2020 by malo Slovensko dosiahnuť úroveň recyklácie 50%. Na základe nového odpadového balíčka EÚ by to do roku 2030 mohlo byť až 75%. V súčasnosti sa pohybujeme len na úrovni 12%.

Problémom je nefunkčný systém odpadového hospodárstva. „V dnešnom systéme nefungujú vzťahy medzi jednotlivými subjektmi odpadového hospodárstva. Nefungujú ani informačné toky a rozmáha sa tak obchodovanie s potvrdenkami,“ naznačil štátny tajomník MŽP Ferencz.

Zaujímavé porovnanie poskytli na kongrese zástupcovia Ministerstiev z  Českej republiky a Rakúska. Napríklad Rakúsko má jednu z najvyšších úrovní recyklácie v Európe. V roku 2012 dokázali Rakúšania zhodnotiť až 63% komunálneho odpadu. Pritom v roku 1989 skončilo na rakúskych skládkach až 60% odpadu.

„Kľúčom k úspechu je výchova obyvateľov,“ prezradil Christian Holzer, predstaviteľ Spolkového ministerstva pôdohospodárstva a životného prostredia Rakúska. Dôležitými sú aj stimuly zo strany vlády na podporu recyklácie a využívanie recyklovaného materiálu, a programy na predchádzanie vzniku odpadu.

K nízkym číslam skládkovania prispievajú najmä spaľovne. „Koncepcia „nulového odpadu“  tzv. zero waste Európskej únie je iba ilúziou,“ naznačil Holzer. Koncepcia podporuje občanov a podniky v predchádzaní skládkovania a spaľovania odpadov.  Avšak len vo Viedni sa nachádzajú 3 spaľovne.

Sporné body slovenského zákona o odpadoch

Najväčšou zmenou, ktorú prináša slovenský zákon o odpadoch je zavedenie rozšírenej zodpovednosti výrobcov na nové komodity. Keďže zmeny sa dotknú viacerých subjektov na odpadovom trhu otázka nastavenia pravidiel je viac ako citlivá.

Ministerstvo životného prostredia si stojí za hlavnou filozofiou nového zákona, ktorý má odbremeniť obce od finančných nákladov spojených s triedeným zberom.

Hoci hráči na trhu s odpadmi sa zhodujú, že na eliminovanie nelegálnej činnosti viacerých organizácií je potrebné prijať nové legislatívne opatrenia, zástupcovia niektorých výrobcov a niektorých oprávnených organizácií optimizmus  Ministerstva nezdieľajú.

Partner spoločnosti Taylor Wessing, právnik Radovan  Pala, sa napríklad domnieva, že takto nastavený zákon „obsahuje niektoré  elementy, ktoré budú nesprávne pôsobiť na motiváciu servisných organizácií.“

Najväčší problém, podľa neho, predstavuje ustanovenie, ktoré obciam umožňuje uzavrieť zmluvu len s jednou organizáciou rozšírenej zodpovednosti výrobcov  (OZV). „Zákon zavádza princíp exkluzivity, na ktorý upozorňovalo aj Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre hospodársku súťaž.“ Zberový podiel OZV totiž nesmie presiahnuť zberový podiel pokrytý na základe zmlúv s obcami.“ Budeme nútiť OZV, aby súťažili nie o výrobcov, ale o obce,“ dodal Pala.

Predseda predstavenstva oprávnenej organizácie Natur-Pack Vladimír Šinák tvrdí, že sú zlé nastavené už základné princípy zákona, ktoré potierajú pozíciu priemyslu a občana, ktorí by mali byť kľúčovými hráčmi. „Žiaľbohu nás zákon (oprávnené organizácie) dostal do pozície, že sme tí, ktorí by mali na celom systéme profitovať. To je zlé. My sme len sprostredkovatelia, tí, ktorí poskytujú službu priemyslu a občanom,“ dodal Šinák.

Naopak zástancom nastaveného systému je oprávnená organizácia ENVI-PAK, ktorá tvrdí, že „ ak by mesto alebo obec mali uzatvorenú zmluvu naraz s viacerými OZV, znamenalo by to významné riziká pre transparentnosť preukazovania materiálového toku a významne by takýto neadresný systém ovplyvňoval aj efektivitu triedeného zberu.“ Predstavitelia ENVI-PAKu zároveň dodávajú, že nový systém prinesie súťaž o dodávateľov, ako i zákazníkov. „Model založený čisto na súťaži o klienta tu máme aktuálne a treba jasne povedať, že spôsobuje zásadnú disproporciu medzi nákladmi na zabezpečenie zberu, zhodnotenia a recyklácie a sadzbami pre výrobcov.“

Vytvorí nový zákon monopol?

Z diskusie s účastníkmi kongresu Deň odpadového hospodárstva vyplynulo, že existujú  aj obavy, že nový zákon by mohol prispieť k monopolizácii trhu s odpadmi a narušiť tak fungujúce trhové prostredie.

Ministerstvo životného prostredia vznik monopolu nevylučuje. „Nemôžeme to samozrejme vylúčiť. Avšak viackrát zástupcovia MŽP konzultovali návrh zákona s Protimonopolným úradom SR... V každom prípade zo strany Protimonopolného úradu odznelo súhlasné stanovisko s tým, že úrad až tak netrápi vytvorenie monopolu, ako zneužívanie monopolného postavenia,“ povedala Eleonora Šuplátová.

Predstavitelia oprávnenej organizácie ENVI-PAK tvrdia, že nový zákon o odpadoch priamo nezavádza monopol pre žiadny vybraný prúd odpadu. „Návrh zákona zavádza systém autorizácie organizácií zodpovednosti výrobcov, ktorým chce vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky OZV. Nastavuje otvorený systém, do ktorého bude môcť vstúpiť každý, kto splní v zákone popísané podmienky. Žiadny zákon nemôže garantovať eliminovanie rizika vzniku monopolu, na druhej strane ministerstvo má v rámci autorizačného procesu významnú úlohu na odstránenie disproporcií trhu.“

Viacerí predstavitelia subjektov zainteresovaných v odpadovom hospodárstve si však myslia, že štát by mal skôr aktívne predchádzať vznikom monopolov.

„Som toho názoru, že keď tu už raz je trhové prostredie, tak cielene zákonom vytvárať monopol je chybné,“ povedal za Natur-Pack Vladimír Šinák.

Podobný názor má aj prezident Asociácie podnikateľov v odpadovom hospodárstve Peter Krasnec: „Je tu trh, ktorý tu funguje a je zbytočné ho narúšať zákonnými reguláciami.“

Monopolné postavenie jedného hráča na trhu s odpadmi by podľa prezidenta IT asociácie Slovenska Mária Lelovského mohlo viesť iba k predraženiu celého systému. „Je úlohou nás všetkých bojovať proti monopolu, pretože keď sa pozrieme len do Českej republiky, tak tam je recyklačný poplatok za TV 12 eur. U nás je 4 eurá.... Je to vďaka tomu, že tam 10 rokov pôsobia firmy monopolným systémom a 10 rokov sa tak nemenil ani poplatok,“ povedal Lelovský.

(euractiv.sk)

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down