Štvrťročný prehľad Európskej komisie (EK) o zamestnanosti a sociálnej situácii uvádza, že v EÚ by mohlo dôjsť ku krehkej hospodárskej obnove. Stále však pretrvávajú odlišnosti medzi krajinami, najmä v rámci eurozóny, uviedla EK.
V prehľade sa zdôrazňuje, že trh práce a sociálne podmienky zostávajú kritické a inkluzívny rast si bude vyžadovať ďalšie strategické investície a štrukturálne reformy.Komisia na tieto odlišnosti reagovala balíkom opatrení v oblasti zamestnanosti z apríla 2012. Vydala odporúčania pre členské krajiny, v ktorých navrhla riešenia segmentácie trhov práce a vyzvala na prijatie daňových reforiem podporujúcich zamestnávanie, zlepšenie účinnosti verejných služieb zamestnanosti a prispôsobenie vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby odrážali potreby zamestnávateľov. Komisia prijala aj systém záruky pre mladých ľudí, vytvorila akčné tímy, ktoré pomáhajú členským štátom presmerovať prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, a prijala opatrenia na podporu voľného pohybu pracovníkov.
„Nie je dôvod na spokojnosť. Príliš veľa ľudí trpí na katastrofálne sociálne dôsledky krízy. Musíme zrýchliť tempo sociálnych investícií a podpôr na tvorbu pracovných miest. Udržateľné oživenie si vyžaduje pokrok v reforme hospodárskej a menovej únie. Zároveň musíme venovať viac pozornosti problémom v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácii a užšie koordinovať politiky v týchto oblastiach," uviedol v tejto súvislosti eurokomisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a začlenenie László Andor.
Napriek príznakom pomalého oživenia sa v štvrťročnom prehľade poukazuje na to, že podmienky na trhu práce a sociálne podmienky zostávajú náročné. Miera nezamestnanosti mladých ľudí dosiahla nevídané úrovne – v priemere 23% v rámci EÚ a až 63% v Grécku. Dlhodobá nezamestnanosť vzrástla vo väčšine členských štátov a dosiahla rekordnú výšku v EÚ ako celku.
Komisia upozornila, že nielenže došlo k čistému úbytku pracovných miest, ale súčasne vzrástol aj podiel neistých pracovných miest – pracovných miest na čiastočný úväzok (hlavne nedobrovoľného charakteru), a to napriek tomu, že podiel pracovných zmlúv na určitý čas v EÚ klesol.
Podľa údajov Komisie chudoba v EÚ rastie od roku 2007. Príjmy domácností klesajú a 24,2% obyvateľstva EÚ je na hranici chudoby alebo sociálneho vylúčenia. Postihnuté sú najmä deti, pretože došlo k súčasnému nárastu nezamestnanosti, počtu domácností nezamestnaných osôb a podielu chudobných pracujúcich.
V poslednej štvrťročnej správe sa poukazuje na pretrvávajúce odlišnosti medzi krajinami, a to najmä v rámci eurozóny. V roku 2012 dosiahla miera nezamestnanosti na juhu a v okrajových častiach eurozóny v priemere 17,3%, v porovnaní so 7,1% na severe a v hlavných krajinách eurozóny. Priemerná percentuálna miera mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani sa nezúčastňujú na vzdelávaní alebo odbornej príprave, dosiahla 22,4% na juhu a v okrajových častiach, oproti 11,4% na severe a v jadre eurozóny.
Sociálne a hospodárske rozdiely sú jedny z hlavných výziev pre hospodársku a menovú úniu. Slabý trh práce a sociálna výkonnosť priamo zasahujú členské štáty, ktorých sa to priamo týka a rozširujú sa aj na výkonnejšie krajiny prostredníctvom nižšieho celkového dopytu, nižšej produktivity a vyšších úrokových sadzieb súvisiacich s politickou nestabilitou a poklesom dôvery v euro a EÚ. (tasr)
