Na konci mája tohto roku zamestnávatelia zverejnia, koľko a akých absolventov potrebujú v jednotlivých regiónoch. Následne majú vyššie územné celky (VÚC), ktoré zriaďujú stredné školy, nastaviť, koľko tried otvoria v jednotlivých školách v školskom roku 2014/2015.
„My dáme samosprávnym krajom plány výkonov a ony podľa nich budú vedieť, že potrebujú napríklad v Žiline 100 automechanikov, 200 zdravotných sestier, 100 sústružníkov a 300 gymnazistov. Chceme, aby zo škôl vyšli úspešní absolventi, ktorí u nás budú pracovať," povedal viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Július Hron. Sedem zamestnávateľských zväzov sa spojilo, aby spolu reformovali odborné vzdelávanie. Tvrdia totiž, že nevedia nájsť kvalifikovaných absolventov.
"Z celkového počtu viac ako 60-tisíc absolventov za posledné tri roky nám viac ako 30 percent išlo na úrady práce ako nezamestnaní. Jednou z príčin je, že nie sú pripravení na povolanie. To znamená, že absolvovali školy, ktoré nedávajú možnosť zamestnať sa, čiže sú nezamestnateľní," vyhlásil Jaroslav Holeček zo Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory.
Ako ďalej uviedol, anomáliou je aj to, aby išlo na vysoké školy na Slovensku okolo 50 percent stredoškolákov, keď v Nemecku či vo Švajčiarsku je to vyše 20 percent. "Hovorí sa, že miera nezamestnanosti je nižšia u vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale na to, aby niekto robil v automobilke alebo pri pokladni, nepotreboval študovať päť rokov na vysokej škole," zdôvodnil.
Zamestnávatelia chcú za zmenu odborného vzdelávania na Slovensku bojovať troma národnými projektmi, na ktoré chcú získať prostriedky z eurofondov. Realizovať sa budú do roku 2015. Ich konečným cieľom je dosiahnuť, aby 70 percent absolventov našlo uplatnenie v odbore, ktorý študovali. Momentálne si prácu v odbore po skončení strednej školy nájde asi len 6,5 percenta absolventov. Sedem zamestnávateľských odvetví si vytypovalo spolu 21 škôl, s ktorými firmy odštartujú pilotnú spoluprácu.
Školská analytička Zuzana Zimenová hovorí, že zámer zamestnávateľov bol odprezentovaný bez záruk úspechu. Domnieva sa, že lepšie je ísť cestou malých zmien, ktoré by sa robili na pôde firiem. "Malo by to väčšie šance, ako robiť veľké národné projekty, na ktoré sa minú zdroje a nemusí to priniesť efekt," dodala. (tasr)
