07.02.2020 | 09:02
Autor:
Kategorie:
Štítky:

Zamyslenie sa nad tým, kedy si u nás začneme vážiť prácu poľnohospodárov a potravinárov

Problematika poľnohospodárstva a potravinárstva je u nás dlhodobo podceňovaná a je na okraji nášho diania. Hoci sa o problémoch už dlhšie diskutuje, v praxi nie je vidieť žiadna podstatná náprava.

Celý svoj aktívny život som sa venoval problematike potravinárstva a mal som možnosť sledovať porevolučný vývoj poľnohospodárstva a najmä potravinárstva. Dovoľujem si preto aj trochu zamýšľať sa nad súčasným stavom. Som však zhrozený, ako sme dokázali podceniť prácu poľnohospodárov a potravinárov a kam sme za posledných 30 rokov dospeli, že sme úplne stratili našu potravinovú sebestačnosť a potlačili potravinársku výrobu. Podcenili sme však dôležité etické, ale i strategické nášho úlohy štátu.
Mňa, ako dlhoročného potravinára veľmi mrzí, že sme tak ľahko stratili našu potravinovú sebestačnosť a stali sme sa závislými od dovozu, hoci máme všetky predpoklady na to, aby sme využili naše domáce zdroje a podmienky. Vzniká mnoho otázok, ako napríklad prečo sa v susedných krajinách darí lepšie poľnohospodárom i potravinárom ako u nás? Prečo naši mladí ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia a my sme odkázaní na pracovníkov z východnej Európy? Prečo je náš systém v poľnohospodárstve nastavený tak, že lepšie je vlastniť pôdu a nič nerobiť namiesto toho, aby sme podporovali živočíšnu výrobu? Takýchto otázok je celý rad a nikto nevie povedať, čo budú naši ľudia robiť, keď prídu aj horšie časy a keď možno ani naše automobilky tu nebudú naveky.
Náš národ predsa stáročia žil z poľnohospodárskej výroby a dnes už na vidieku ľudom vadí aj to, keď kohút kikiríka a prevažná časť ľudí nemá už žiadne zeleninové záhradky a ani ovocné stromy, hoci v zahraničí sa aj takto na dedinách hospodári. Prečo sa to v zahraničí všetko oplatí a u nás nie? Vo svete sa už začínajú prehodnocovať aktuálne priority a práve potraviny sa stávajú tou najdôležitejšou strategickou surovinou. Je to logické, lebo počet ľudí vo svete rapídne pribúda a poľnohospodárskej pôdy neustále ubúda. Z toho dôvodu sa každý štát snaží robiť také opatrenia, aby bol čo najviac neviazaný a sebestačný.

Celý príspevok Ing. Karola Heriana, CSc. zo Žiliny je uverejnený v odbornom Týždenníku Roľnícke noviny č. 4.

Pridaj komentár

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

denník / newsletter

Odoslaním súhlasíte so spracovaním osobných údajov za účelom zasielania obchodných oznámení.
Copyright © 2022 Profi Press s.r.o.
crossmenuchevron-down