V článku prinášame prehľad zásad kŕmenia teliat mliečnymi nápojmi. Z hľadiska mliečnej výživy najprv sumarizujeme rozdiely v odchove mliečnych teliat v stáde s matkou v porovnaní s ich konvenčným odchovom. Ďalej sa venujeme hlavne problematike objemu mliečneho nápoja, frekvencii kŕmení, spôsobu napájania a odstavu teliat, pričom do kontextu chovov sme sa snažili zaradiť aktuálne vedecké poznatky.
Mliečna výživa teliat v odchovoch s matkou
Pre teľatá mliečneho dobytka je počas prvých týždňov veku prirodzeným primárnym zdrojom výživy materské mlieko (Sjaastdat a kol., 2010). Mlieko z matkinho vemena začnú teľatá sať do 3 hodín po pôrode (Warner a kol., 1972). Vo veku 3 - 4 dni sajú mlieko priemerne sedemkrát denne (Lidfors a kol., 1996), pričom jedno dojčenie trvá 8 - 10 minút (Reinhardt a Reinhardt, 1981; de Passilé, 1992).
Počet dojčení sa s vekom teliat znižuje (Reinhardt a Reinhardt, 1981). K dojčeniu dochádza častejšie cez deň než v noci, a najčastejšie sa vyskytuje v skorých ranných hodinách a neskoro popoludní. Aj v odchovoch s matkou sa teľatá odstavujú v podobnom veku ako teľatá odchovávané konvenčne , t. j. v 8 až 12 týždňoch (Johnsen a kol., 2016). Bez zásahu človeka by odstav teliat prebehol postupne (priemerne vo veku 10 mesiacov), pričom býčky by mlieko sali dlhšie (priemerne 11,3 mesiaca) než jalovičky (priemerne 8,8 mesiaca) (Reinhardt a Reinhardt, 1981).
Mliečna výživa teliat v konvenčných odchovoch
Výskum naprieč 136 českými farmami realizovaný v roku 2012 ukázal, že mlieko bez tržnej hodnoty je skrmované na asi 65 % fariem, ale k jeho pasterizácii či acidifikácii dochádza len cca na 42 % fariem. Výsledky zmienenej štúdie tiež ukázali, že 59 % českých chovateľov umožňuje teľatám mliečny nápoj sať (Staněk a kol., 2014). Teľatá sú mliečnymi nápojmi najčastejšie napájané dvakrát denne, a to objemom, ktorý činí 10 - 15 % z ich aktuálnej telesnej hmotnosti.
V niektorých chovoch je však ešte stále uplatňovaný systém reštriktívnej výživy, kedy sú teľatá v priebehu celého odchovu kŕmené mliečnym nápojom s konštantným objemom 4 - 6 l/deň, a to v priebehu celého obdobia mliečnej výživy (Staněk a kol., 2014). Chovatelia túto zásadu praktizujú z viacerých dôvodov. Medzi tieto dôvody patria napríklad obavy, že kŕmenie vyšším množstvom mlieka spôsobuje hnačky (Jasper a Weary, 2002). V chovoch, kde majú teľatá počas prvých 2 týždňov zhoršený zdravotný stav (problémy s rota- a coronavírusovými infekciami, kryptosporídiami...), je uplatnenie minimálneho objemu na úrovni 10 % zo živej hmotnosti teliat z dietetického hľadiska vhodná reštrikcia (Staněk, 2020).
Ďalším dôvodom môže byť zvýšenie nákladov na chov. Chovatelia sa okrem toho môžu obávať, že teľatá na vyššom objeme mliečneho nápoja sú menej ochotné konzumovať pevné krmivo, čo by mohlo viesť k nižším hmotnostným prírastkom po odstave (Jasper a Weary, 2002). Tiež sa môžu domnievať, že by v prípade zvýšenia množstva mliečneho nápoja museli nevyhnutne zvýšiť aj frekvenciu kŕmení, čím sa zvyšuje pracovná náročnosť (Elligsen a kol., 2016). Relevantnosťou týchto námietok sa budeme v článku ďalej zaoberať.
Čo sa týka odstavu teliat, tak európski chovatelia ho buď spájajú s presunom do nového ustajnenia, alebo teľatá po odstave ponechajú v pôvodnom ustajnení 7 - 10 dní (Marcé a kol., 2010). Českí chovatelia odstav väčšinou spájajú s presunom do skupiny (Doležal a kol., 2004). Odstav je najčastejšie robený na základe veku teliat (cca 62 % fariem), ale niektorí chovatelia sa riadia aj kritériom množstva skonzumovaného štartéra (20 % fariem). Presuny sú na niektorých farmách nutné aj z dôvodu limitovaných ustajňovacích kapacít (18 % fariem), a to zvlášť v obdobiach zvýšeného počtu telení (Staněk a kol., 2014). Priemerný vek odstavených teliat je v Európe 63 dní, s rozsahom 63 - 84 dní (Marcé a kol., 2010). V ČR je priemerná dĺžka doby mliečnej výživy podobná, a to 65 dní s rozsahom 46 - 92 dní (Staněk, 2020).
Viac sa dočítate v príspevku Mgr. KATARÍNY BUČKOVEJ, Ph.D. - v odbornom týždenníku Roľnícke noviny.
