Prvé nálezy rezistentných burín voči herbicídom boli odozvou na zavedenie perzistentných herbicídov zo skupiny triazínov. Tieto herbicídy boli opakovane používané predovšetkým v monokultúrach kukurice a v jabloňových sadoch. Tam došlo prvýkrát k popisu vzniku rezistencie voči triazínom.
Rezistencia bola preukázaná už koncom 60. rokov v USA. Starček obyčajný bol nájdený v ovocných škôlkach. V priebehu 70. – 80. Rokov, predovšetkým v Severnej Amerike a v Európe, boli popísané nové druhy rezistentných burín (láskavec ohnutý, mrlík biely, mrlík tuhý a iné). Rezistentné populácie burín boli ďalej objavené v Japonsku, Číne, Južnej Kórei atď. Do súčasnosti bolo na celom svete opísaných viac než 300 biotypov burín, ktoré vytvorili rezistentné populácie (napr. láskavce, mrlíky, turanec kanadský, starček obyčajný, lipnica ročná, psiarka poľná, mätonoh tuhý, šalát kompasový a iné). V Európe boli už zistené rezistentné populácie burín takmer vo všetkých štátoch.
V našich podmienkach sa stala rezistencia významným problémom až v 80. rokoch minulého storočia. Negatívne sa prejavila vo veľkoplošnom pestovaní kukurice. Tá bola pestovaná od nížin až do podhorských oblastí.
Faktory šírenia rezistentných populácií
K výraznému šíreniu rezistentných populácií na našom území prispela i železničná doprava. Pri odburiňovaní koľajísk a železničných plôch bol používaný herbicíd atrazín. Používali sa nekontrolované dávky a aplikácie sa uskutočňovali opakovane viac ako dvadsať rokov. Rezistentným populáciám burín bol tým uvoľnený priestor od konkurencie ostatných burín. Železničná doprava naviac prispela k rozšíreniu rezistentných burín po celej republike i do oblastí, kde se predtým nevyskytovali. Z koľajísk sa následne tieto buriny rozšírili aj na ornú pôdu. Používanie atrazínu bolo pre jeho nedostatočný účinok ukončené. Začal sa používať herbicíd s účinnou látkou imazapyr, ktorý celkom nahradil atrazín. Po počiatočnom rozsiahlom používaní sa objavilo jeho nedostatečné pôsobenie na burinu kochiu metlovitú. U tejto buriny bola následne preukázaná rezistencia voči triazínom, imazapyru a sulfonylmočovinám. Táto burina sa už dostala z nepoľnohospodárskej pôdy (železnica) aj na ornú pôdu, kde se stala ťažko ničiteľná. Herbicíd s účinnou látkou imazapyr sa z týchto dôvodov prestal používať. Dnes sa na železnici a nepoľnohospodárskych plochách používajú herbicídy s účinnou látkou glyphosate. Vzhľadom k jeho veľkoplošnému a opakovanému používaniu na poľnohospodárskej aj na poľnohospodárskej pôde je možné predpokladať, že se rezistencia naplno prejaví aj voči týmto herbicídom.
V súčasnej dobe významne stúpa význam rezistencie voči ďalším skupinám herbicídov. Problémom je vznik rezistencie voči herbicídom zo skupiny inhibítorov ALS.
V našich podmienkach je najväčší problém u jednoklíčnolistových burín (tráv) metličky obyčajnej (Apera spica venti) a psiarky roľnej (Alopecurus myosuroides) a dvojklíčnolistových burín u kochie metlovitej (Kochia scoparia).
Metlička obyčajná – Apera spica venti
Patrí medzi veľmi významné buriny, najmä v ozimných obilninách. Konkurenčne je veľmi silnou rastlinou. Zaburiňuje predovšetkým oziminy (pšenicu, raž, jačmeň, repku) a v poslednej dobe aj jariny a okopaniny.
