Tohtoročná žatva v zemplínskom regióne má neskutočný priebeh. V noci z 10. na 11. júla sa Zemplínom prehnala búrka sprevádzaná ľadovými krúpami. Zničila úrodu v záhradkách a na dozrievajúcich obilných lánoch vytvorila veľké mláky, ktoré zabránili kombajnom vstúpiť na polia.
Pod Slanskými vrchmi spadlo na prelome prvej a druhej júlovej dekády len osem milimetrov zrážok, čo vzhľadom na deficit vlahy nebolo ani príliš poznať. „Zo 190-hektárovej výmery repky olejnej sme v priemere pozberali 2,5 tony z hektára. Repku sme zberali pri vlhkosti 10 percent, ale na pozberovej linke sme ju upravili a následne predali za výhodnú cenu doma i v zahraničí. Investícia do pozberovej linky bola síce finančne náročná, ale vyplatila sa nám. Z 550-hektárovej výmery pšenice sme zatiaľ zožali prvých sto hektárov. Aj keď je ťažko odhadnúť celú úrodu, začiatok je sľubný, pretože zatiaľ spĺňa parametre potravinárskej pšenice,“ hovorí Ján Kravec, predseda Poľnohospodárskeho obchodného družstva (POD) Vechec v okrese Vranov nad Topľou.
Tohtoročná žatva v zemplínskom regióne je hlavne o kvalite a rýchlosti zberu. Treba využiť doslova každú minútu slnečného počasia a toho je málo. Ak aj nastane, o niekoľko hodín ho vystriedajú mračná a žatvu prekazí aj ten najmenší dážď.
„Máme tri vlastné kombajny, ale využívame aj služby špecializovaných firiem, ktoré požičiavajú techniku. Nečakáme na to, že sa príroda umúdri, ale snažíme sa ukončiť žatvu čím skôr. Sú to síce investície nad rozpočet, ale ceny obilia naznačujú, že sa nám to môže vyplatiť,“ dodáva Ján Kravec.
Po Vihorlatom je žatva zhruba v polčase. Keď je čo len jedna slnečná hodina, kombajny idú do poľa. Za dažďa sa ani nepresúvajú na hospodársky dvor, ale čakajú na poľnej ceste na okamih, keď budú môcť opäť kosiť. Silné a najmä drahé stroje nie sú využité tak, ako by si ich majitelia predstavovali.
„Repku, ktorú sme mali na 170 hektároch, sme zberali na tri etapy. Priemerná hektárová úroda pritom dosiahla 2,15 tony. Vzhľadom na doterajší priebeh vegetácie to nie je najhorší výsledok. Z celkovej výmery pšenice sme zožali 220 hektárov s priemernou úrodou 3,9 – 4,1 tony z hektára. Ostáva nám ešte pokosiť 170 hektárov. Škoda, že nám počasie neumožňuje súvislý zber, pretože každá hodina žatvy navyše je ekonomicky náročná. No taký je už údel roľníka – neustály boj s prírodou,“ hovorí Milan Michalič, predseda Poľnohospodárskeho družstva Poruba pod Vihorlatom v okrese Michalovce.
V južnom regióne Zemplína sa koncom prvej júlovej dekády dožili poľnohospodári prvého tohtoročného krupobitia. Nielenže zničilo časť úrody, ale zároveň rozmočilo pôdu a zvýšilo vlhkosť obilia. Táto skutočnosť vážne narušila harmonogram žatvy.
„Zo 700-hektárovej výmery repky sme dosiahli priemernú úrodu 1,5 – 2 tony z hektára, pretože časť úrody nám zničilo krupobitie. To poškodilo aj pšenicu. Zo 700 hektárov sme doteraz zobrali úrodu z 200 hektárov. Prekvapil nás veľký rozdiel vo výške hektárovej úrody - od 3,5 do 6 ton. Škoda zničených hektárov, lebo vymlátené obilie je kvalitné. Nie však tam, kde zasiahol živel. Máme päť kombajnov, ale časté prehánky bránia ich plnému nasadeniu. Raz je to vlhkosť obilia, inokedy mokré podložie. Žatvu však chceme ukončiť do druhej júlovej dekády,“ hovorí Martin Timko, konateľ spoločnosti Agrotim v Zemplinskej Novej Vsi, časť Úpor, v okrese Trebišov.
ŠTEFAN VARŠANÍK
