K najpestovanejším staronovým plodinám patrí pestrec mariánsky Silybum marianum (L.) Gaertn., statná nepríjemne pichľavá, bodliakom podobná a často splanievajúca rastlina s mramorovanými listami z početnej čeľade astrovitých. Ide o mliečiacu liečivú rastlinu, z listov (droga Cardui mariae herba) a semien (droga Silybi mariani fructus, pričom hlavná zložka flavonoidný komplex silymarín je koncentrovaná v nažkách) poskytuje niekoľko vysokúčinných fytofarmaceutík už od čias antiky, zaužívané najmä na ochranu a podporu regenerácie pečene.
Samozrejme, k tradičným novodobo pribudol celý rad ďalších medicínskych využití a snáď aj preto nie je prekvapivým, ak sa súčasne objasňuje aj niekoľko možností pre fytotechnické uplatnenie výťažkov tejto plodiny. Presnejšie ide o fyziologické až rastlinolekárske využitia pestreca mariánskeho, za zmienku stoja pozitívne výsledky testov zameraných na regeneráciu stresom či inak poškodených plodín výťažkami z pestreca. To všetko dopyt po tejto plodine by mal iba zvýšiť, predkladaným príspevkom by sme preto radi zhrnuli hlavné poznatky o pestovaní tejto perspektívnej plodiny.
Charakteristika
Pestrec mariánsky je 0,5 až 1,5 metra stredne vysoká a v našich podmienkach iba ročná (zvyčajne neprezimuje) pavučinovito chlpatá bylina. Byľ je priama, rebrovitá a dreňovitá, dole husto a hore redšie olistená, v hornej polovici riedko vetvená. Listy sú opačne vajcovité až kopijovité, s neprehliadnuteľným typicky bielym lemovaním žíl. Listy v prízemnej ružici dosahujú až 40 centimetrov, stonkové listy sú striedavé a postupne sa umenšujú, sú sediace až poloobjímavé; perovito laločnaté až perovito dielne, na okrajoch nepravidelne ostité s osťami až 1 centimeter dlhými. Súkvetím sú 3-7 centimetrov široké kužeľovité koncové úbory, jednotlivé, dlho ostité, hákovito ohnuté so štetinkatým lôžkom a rúrkovitými kvetmi. Kvety sú 3 až 4 centimetre dlhé, s bielou trubkovitou korunou, na hornom konci rozšírenou s premenlivým sfarbením do červena až svetlo fialova. Plodom sú lesklé kužeľovité nažky, svetlo hnedé s tmavohnedými škvrnami a úzkym žltým lemom, na báze s opadavým chocholcom, ktorý umožňuje nažke lietať. V jednom úbore sa môže nachádzať až do dvesto nažiek.
Pôvod, nároky
Pôvodom je zo stredomorskej oblasti, z čoho sa vyvodzuje teplomilný charakter tejto plodiny a vcelku menšie nároky na vlahu. Na Slovensku sa pestrec pestuje od najjužnejších po najsevernejšie polohy, viac sa mu darí v teplejších oblastiach. Na pôdne podmienky nemá väčšie nároky. Avšak na rozdiel od pôd bohatých na živiny pestrec pestovaný na vysýchavých ľahkých piesočnatých pôdach neprináša uspokojivé výsledky. Z hľadiska zaradenia v osevnom postupe je pestrec možné pestovať takmer po každej predplodine, po sebe sa zaraďuje s odstupom troch rokov. Patrí k plodinám zaburiňujúcim následné osevy. Vážnejšie problémy môže spôsobovať v širokolistových plodinách s obmedzenými možnosťami herbicídnej ochrany.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
