O poľnohospodárske odbory na školách je na Slovensku čoraz menší záujem. Výnimkou nie je ani Stredná odborná škola Kušnierska brána v Kežmarku, ktorá bola v minulosti zameraná len na poľnohospodárske odbory. "V súčasnosti máme asi 750 žiakov, z ktorých tieto odbory navštevuje len asi 10 %. Aj my sme sa museli prispôsobiť dobe a poľnohospodárske odbory doplniť novými. Za posledných 20 rokov je evidentný pokles záujmu o vzdelávanie v poľnohospodárstve," uviedol pre TASR riaditeľ kežmarskej školy Stanislav Marhefka.
Odbory zamerané na poľnohospodársku výrobu podľa neho navštevujú predovšetkým žiaci z Lendaku, okolitých obcí a tiež rómski študenti. "Do roku 1990 sa podpisovali zmluvy a žiaci sa vychovávali pre jednotlivé podniky. Bola to istá forma duálneho vzdelávania, ktorú bolo treba len vylepšiť. Vtedy sa to však zrušilo, vzal si to na starosť štát a prestalo to fungovať. Dnes sú školy, nielen poľnohospodárske, finančne podvyživené a nemôžu držať trend s vývojom," konštatoval Marhefka.
Podľa neho teraz je úsilie zaviesť znovu duálny systém, podniky však nie sú pripravené brať študentov na prax. Zmenila sa aj filozofia poľnohospodárskych firiem, ktoré za výchovu žiakov žiadajú finančný príspevok. „Naši žiaci chodia na poľnohospodárske družstvo v Spišskej Belej, jedenkrát v týždni majú prax, oboznamujú sa s novou technikou, prípadne pracujú v živočíšnej a rastlinnej výrobe,“ doplnil riaditeľ. Záujem o vyučených žiakov v odbore podľa neho je, keďže zamestnanci v poľnohospodárstve sú prestarnutí. Táto práca však pre mladých ľudí nie je dostatočne atraktívna, keďže sa jej väčšinou robí negatívna propagácia.
„Ten, kto má chuť robiť v poľnohospodárstve, si prácu nájde. Dnes však podniky žiadajú všestranného pracovníka, ktorý by zvládol prácu v rastlinnej i živočíšnej výrobe a všetko okolo toho. Myslím si, že prídu ešte lepšie a väčšie ponuky a tlak na pracovné sily a postupne sa pristúpi aj k zvyšovaniu miezd v poľnohospodárstve. Funguje to napr. už na juhu Slovenska, kde prišli holandskí, či dánski investori a dvihli tam cenu práce. Slovenskí poľnohospodári teraz stoja pred otázkou, či dvihnú platy, urobia tú prácu atraktívnejšou, alebo skrachujú. Tu na severe to zatiaľ nefunguje, ale mám informácie o tom, že je záujem o veľké farmy zo strany zahraničných firiem,“ vysvetľuje Marhefka.
Podľa neho má poľnohospodárska výroba na Slovensku budúcnosť, avšak najväčší problém je v tom, že sa všetci usilujú robiť všetko. „Boli sme teraz vo Švajčiarsku, kde nám bolo povedané, že keď malá pekáreň bude chcieť robiť všetko, tak zanikne. Musí sa špecializovať na určité výrobky a tie robiť na vysokej úrovni,“ upozornil Marhefka. Tak by to malo podľa neho fungovať aj na menších farmách na Slovensku. Ďalším problémom družstiev v podtatranskom regióne je, že sa z pestovania pôvodných plodín postupne prechádza na biomasu. Kým v minulosti sa tu pestovali zemiaky, ľan, ovos, a jačmeň, teraz pestujú poľnohospodári kukuricu, už aj pšenicu, kríženec pšenice a raže, či iné zložky biomasy. Podľa Marhefku je nebezpečné, že sa podniky nesústredia na pestovanie plodín, ale všetci prejdú na výrobu biomasy.
Riaditeľ ďalej tvrdí, že na poľnohospodárske odbory môže prísť len ten, kto má vzťah k zvieratám, rastlinám a poľnohospodárstvu ako takému. Podľa neho je vidieť, že samostatné poľnohospodárske školy na Slovensku zanikajú a dopĺňajú vyučovací proces o nové odbory. „My sme poľnohospodárske odbory doplnili o potravinárske, dopravné, stavebné a máme aj odbory v oblasti informatiky. Momentálne máme živých 20 rôznych odborov,“ dodáva Marhefka. Podľa neho v minulosti bolo moderné študovať mechaniku a opravu poľnohospodárskych strojov, dnes je moderné študovať mechaniku počítačových strojov. Marhefka však upozornil, že Slovensko sa nemôže zamerať len na automobilový priemysel a informatiku. „Otázkou na zamyslenie je, kto bude potom vyrábať potraviny, keď štát nebude mať záujem o rozvoj poľnohospodárstva,“ uzavrel Marhefka.
(tasr)
