Pre úspešné pestovanie poľnohospodárskych plodín je nutné, aby bol farmár popri daných agroekologických podmienkach schopný správne vyberať pestované plodiny, no okrem toho musí byť flexibilný vzhľadom na požiadavky trhu, dostatočne technicky vybavený pre zvládnutie všetkých prác no hlavne schopný diverzifikovať riziko výpadku svojej produkcie, napríklad z dôvodu vrtochov počasia. Aká je tá najefektívnejšia, no súčasne najkľukatejšia cesta k tomuto cieľu? Odpoveď všetci poznáme – sú to závlahy!
Závlahové systémy sú však finančne náročnou jednorazovou investíciou a následné prevádzkové náklady taktiež nie sú zanedbateľné. Svoje o tom vie aj predseda predstavenstva spoločnosti Gamota v.d., Ing. Anton Zsigo. Gamota v.d. okrem iných aktivít hospodári v okrese Komárno na 3 400 hektároch ornej pôdy. Podstatná časť týchto pozemkov bola za bývalého režimu pod závlahou a momentálne je to viac, ako tisíc hektárov, kde môžeme vidieť pracovať pivotové zavlažovače. Ako ďalších dvesto hektárov, do ktorých prúdi voda môžeme zarátať orechové sady s kvapkovou závlahou, ktoré tu boli vysadené v roku 2016. Ak máte zriadenú závlahu len na časti výmery, znamená to, že nezavlažujete stále len intenzívne plodiny. Závlah sa tak ročne využíva na pestovanie intenzívnych plodín polovica až dve tretiny. Pod týmito závlahami striedajú agronómovia plodiny, ako sú osivová kukurica, cukrová repa, lahôdková kukurica a občas zaradia do osevného postupu aj červenú repu. Inak sú na týchto parcelách zasiate aj obilniny. Ing Zsigo priznáva, že jeho spoločnosť mala svojím spôsobom šťastie, že tieto pozemky zdedila, no dodáva, že takmer celá sústava bola pred začatím s rekonštrukčnými prácami v dezolátnom stave. Gamota totiž hospodári v najteplejšom okrese Slovenska a svojho času bolo potrebné prijať rozhodnutie, či prežiť, alebo skončiť s pestovaním niektorých plodín. Spoločnosť Gamota v.d. sa rozhodla ísť intenzifikačnou cestou, pretože klíma sa v budúcnosti nezmení smerom k lepšiemu, ale žiaľ, zrejme práve naopak. Je to jediná správna odpoveď na výzvu, pred ktorú spoločnosť postavili problémy súvisiace s klimatickými zmenami, a to je eliminácia dôsledkov sucha.
„Hydromeliorácie, š.p. nám prenajali čerpacie stanice, ktoré sme následne spolu s podzemnou potrubnou sieťou so štátnou pomocou a vlastnými náklady začali rekonštruovať. Nešlo však len o samotnú rekonštrukciu koncových zariadení a schátraných budov čerpacích staníc, ale aj o nákup čerpadiel, elektromotorov, trafostaníc, frekvenčných meničov, či portálových žeriavov, ktoré sú pre chod troch rekonštruovaných staníc nevyhnutné. Zmluvy, ktoré máme podpísané nám síce umožňujú do modernizácie závlahových systémov vložiť naše finančné prostriedky, ale v konečnom dôsledku investujeme do cudzieho majetku, a to bez právneho nároku. Podľa môjho názoru by bolo preto vhodné nájsť nejakú cestu, aby sa tieto stavby dostali do vlastníctva jednotlivých nájomcov,“ uviedol A. Zsigo. Rekonštrukcia budov bola samozrejme iba časť z našich úloh, pretože touto investíciou sme dostali vodu len do potrubných sietí.
Spoločnosť Gamota v.d. má svoju víziu. Na Južnom Slovensku, v komárňanskom okrese putovali do obnovy závlah, či nákupu novej techniky mimoriadne finančné prostriedky, čo vidí každý, kto sa vezie automobilom z okresu Nové Zámky do okresu Komárno, či naopak. Gamota VD však mala pred sebou ďalšiu úlohu. Po tom, čo pracovníci dostali vodu pod polia, bolo ju potrebné dostať aj na ich povrch. Spoločnosť tak pristúpila k investícii do stavby pivotových zavlažovačov. Takýchto zavlažovačov mala spoločnosť minulý rok v prevádzke celkom 26 a tento rok by ich malo pribudnúť ďalších 23. „Rekonštruovať by sme chceli i potrubnú sieť, ktorá má viac, ako štyridsať rokov no takéto práce sú veľmi problematické. Ak by sme totiž chceli vystavať úplne novú vetvu, bolo by potrebné vyžiadať si súhlas od všetkých vlastníkov pozemkov, cez ktorých toto potrubie prechádza, čo je administratívne nezvládnuteľné,“ konštatuje predseda predstavenstva spoločnosti Gamota v.d.
Okrem rekonštrukcie i ďalšia podmienka
Pre využitie závlah je potrebné splniť ešte jednu podmienku, ktorá je však základom celého systému. Je ňou dostupný vodný zdroj. Závlahové kanály boli v minulom storočí vybudované pozdĺž celého Žitného Ostrova, od Gabčíkova až po Štúrovo a svoju úlohu plnili dokonale. Dnes sa však môžu stať limitujúcim faktorom. Väčšina týchto kanálov je odvodňovacích a sú v správe vodohospodárov, no slúžia aj ako zdroj vody pre závlahové čerpacie stanice. Tieto kanály sú však rokmi zanedbané. Miesto tu nemajú ani rybári, ani ryby a pomaly už ani voda. Jeho objem totiž uberá rákosie, ktoré je zanedbaným kanálom prerastené v niektorých častiach po celej jeho šírke. „Prietok vody kanálom je vďaka zanedbanému stavu len veľmi slabý. Keď dochádza k prívalovým dažďom, na poliach stojí voda, pretože zarastené kanály nespĺňajú svoju odvádzaciu funkciu a naopak, keď je sucho nemajú schopnosť privádzať dostatok vody. Po krokoch rekonštrukcie teda ešte stále nemáte záruku, že budete mať vôbec možnosť čerpať dostatočné množstvo vody,“ hovorí predseda predstavenstva Gamota v.d. Systém zavlažovacích kanálov bol vybudovaný za minulého režimu a v súčasnosti vykonávaná údržba spočívajúca prevažne v kosení koruny kanála, bez čistenia koryta, je z hľadiska jeho funkčnosti málo efektívne. Je preto na mieste otázka prehodnotiť účel vynaložených finančných prostriedkov s dôrazom na funkčnosť kanála.
„Tento rok sme sa po všetkých tých investíciách museli pustiť na vlastné náklady aj do čistenia kanálov, ktoré realizujeme so súhlasom okresných orgánov. Každý rozumný hospodár, ktorý to so slovenským poľnohospodárstvom myslí úprimne by dal tieto kanálové sústavy, ktoré boli precízne naprojektované do prevádzkyschopného stavu tak, aby sa žitný ostrov opäť stal obilnicou Slovenska. Ak urýchlene a zásadne nezlepšíme súčasný stav zavlažovacích kanálov, nepristúpime k revitalizácii závlah, o niekoľko rokov bude tento prívlastok patriť minulosti,“ zhodnotil situáciu Ing. A. Zsigo
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
