V TV Roľnícke noviny sme sa na tému Na tému: „Závlahy v SR – história, súčasnosť, dotácie a najnovšie trendy“ zhovárali s doc. Ing. Jánom Jobbágyom, PhD., vedúcim Katedry strojov a výrobných biosystémov Technickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre.
Povedzme si niečo o závlahách všeobecne. Aký bol ich rozvoj na našom území a do akého stavu sa dostali na začiatku 21. storočia.
Problematika závlah nie je jednoduchá. Na začiatku by sme si preto mali zadefinovať základné pojmy. Zavlažovanie predstavuje súbor opatrení a zariadení zaoberajúci sa navrhovaním, realizáciou, prevádzkou vodných stavieb určených na dodávanie vody do pôdneho profilu v záujmovom území a s tým spojenými efektmi. Závlaha je výsledkom procesu zavlažovania.
Závlahové množstvo je množstvo vody dodávané doplnkovou závlahou, vyjadrené na jednotku plochy v priebehu vegetačného obdobia.
Závlahová dávka predstavuje množstvo vody dodané na jednotku plochy v jednom neprerušenom časovom intervale až do dosiahnutia účinnej hĺbky navlaženia.
Závlahové zariadenie je súbor vodných stavieb a ich technicko-technologických prvkov určených na reguláciu vodného režimu pôdy zavlažovaním tvoriaci funkčný prevádzkový celok pre celý proces zavlažovania.
Voda je rozhodujúcim a často aj obmedzujúcim faktorom produktívnosti poľnohospodárskej výroby. Bez vody sa neuskutočnia ani životné procesy organizmov, stupeň nasýtenia organizmov (najmä v rastových procesoch) vodou je rozličný. V suchej pôde nemôžu klíčiť semená rastlín, rast a vývin rastlín sa pri nedostatku vlahy spomaľuje, alebo úplne zastavuje. Biologický význam vody v rastlinnej výrobe a závažné, často katastrofické následky, vyvolané suchom vyžadujú, aby sa s vodou v prírode hospodárilo cielene a obozretne v každom ohľade.
Zavlažovanie pôd a zavlažovacie stavby zasahujú hlboko do dejín ľudstva. V dávnej minulosti boli vybudované závlahové stavby v Egypte, Číne, Mezopotámii, ale aj inde. Jednalo sa o dômyselné a mohutné závlahové systémy, ktoré slúžili tisícky rokov a dodnes si zaslúžia obdiv.
Rozvoj závlah na Slovensku má v porovnaní s inými krajinami krátkodobejšiu tradíciu. Prvé zmienky o závlahách na Slovensku máme z konca 18. storočia, kedy tieto závlahy využívali prvé cukrovary a zeleninári. V rokoch 1815-1820 nastal rozmach, kedy bolo pod závlahou výtopou a preronom prvých 150 ha v katastrálnom území obce Ondrochov. Celková zavlažovaná plocha sa v ďalších rokoch postupne zväčšovala a v roku 1950 sa zavlažovalo už približne 21 420 ha lúk gravitačnou závlahou a 6 950 ha postrekom. Závažnosť celej problematiky si vyžadovala disponovať reálnou technickou koncepciou závlah. Štátny vodohospodársky plán z roku 1953, ktorý bol neskôr spresnený v roku 1973 dokonca počítal s vytvorením 820 244 ha plôch pod závlahami. Ako je už známe, závlahy sa na takejto ploche nevybudovali kvôli pádu bývalého režimu a zmenám Obdobie 60.-80. rokov minulého storočia bolo poznačené intenzívnym budovaním závlah nielen na Slovensku, ale aj v priemyselne vyspelých krajinách. V prvej fáze bol prenosný závlahový detail nahradzovaný širokozáberovými a pásovými zavlažovačmi a neskôr prišlo i na postupné zavádzanie výpočtovej techniky a elektroniky do riadenia zavlažovania a ovládania týchto strojov. Vďaka dotačným schémam, ale hlavne zmenou klimatických podmienok, sa mohli resp. museli mnohé podniky prispôsobiť a tak pristúpiť k závlahám. Mnohokrát ide aj o voľbu pestovaných plodín, či už je to zelenina, kukurica na osivo, cukrová repa a pod. Závlahy sa však dnes vďaka dotáciám môžu ďalej rozvíjať.
Aké uplatnenie nachádzajú závlahy momentálne v našich podmienkach?
Hlavným účelom závlahy je zabezpečiť našu poľnohospodársku výrobu a predchádzať tak nepriaznivému počasiu, najmä proti suchu a tak umožniť dosahovanie stálych a vysokých úrod poľnohospodárskych plodín. Treba však povedať, že nejde len o kvantitu úrody, ale aj kvalitu a jej vyrovnanosť v rámci jednej parcely.
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
