Plánovité striedanie plodín bolo nahradené aktuálnym pestovaním tých plodín, o ktoré je momentálne na trhu záujem. V našich chotároch zaujali dominantné postavenie hustosiate obilniny, kukurica, olejniny, prípadne ešte nejaká špeciálna plodina. Znížili sa dávky priemyselných hnojív, používanie hospodárskych hnojív je minimálne. Špecializácia poľnohospodárskych podnikov na tzv. trhové plodiny (obilniny, olejniny, kukuricu), nízke stavy hospodárskych zvierat a v neposlednej miere aj ekonomické faktory vedú k minimálnej produkcii klasických hospodárskych hnojív (hlavne maštaľného hnoja). V tejto súvislosti sa v širokej miere realizuje pestovanie poľných plodín bez hnojenia maštaľným hnojom. Postupne sa tak znižuje obsah organickej hmoty v pôde a tým i jej úrodnosť.
Pozberové zvyšky predstavujú pri väčšine poľných plodín viac ako polovicu ich celkovej produkcie fytomasy. Preto by malo byť v záujme každého pestovateľa túto organickú hmotu čo najrozumnejšie využiť. Ponechávaním rastlinných zvyškov na povrchu pôdy, resp. ich zapracovaním do pôdy chránime pôdu pred vodnou a veternou eróziou, zvyšujeme obsah organickej hmoty a tým zlepšujeme i štruktúru a vlhkostný režim pôdy. Pozberové zvyšky poľnohospodárskych plodín sú svojim potenciálom živín významným článkom biologického kolobehu látok. Zohrávajú pozitívnu úlohu v bilancii živín v osevnom postupe, v živinových režimoch pôd a vo výžive pestovaných plodín.
Veľká výmera výroby obilnín a olejnín v súčasnosti zanecháva veľké množstvo vyrobenej slamy ako vedľajšieho produktu. Produkcia slamy prevyšuje jej skutočnú potrebu. Je to spôsobené najmä výrazným poklesom živočíšnej výroby, najmä chovu dobytka. Ani energetické a priemyselné využitie slamy nie je realizované v takom rozsahu, ako sa predpokladalo. Slama sa tak často stáva nechceným produktom, ktorý len zvyšuje náklady na hlavný výrobok.
Pri dnešnom rozsahu pestovania zrnín nám ostáva slama, ktorá je ako zdroj organickej hmoty nedocenená. Už začiatkom minulého storočia bolo známe, že slama je pri svojom pomerne vysokom obsahu organického uhlíka vhodným materiálom na zlepšenie pôdnych vlastností. Najvhodnejšia pre organické hnojenie je slama strukovín, repky, kukurice a slnečnice, ktoré majú vhodnejší pomer dusíka k uhlíku (1: 20 až 30). Slama hustosiatych obilnín má pomer dusíka k uhlíku 1: 80 až 90. Podmienkou pre dobré zapravenie slamy do pôdy je jej porezanie, rozdrvenie, alebo naštiepanie a rozptýlenie na celú plochu poľa. Takto upravená slama sa v pôde lepšie rozkladá.
Slama obilnín sa v súčasnosti stáva na mnohých poľnohospodárskych podnikoch prebytkovým produktom. V slame ako v organickej hmote je uložená energia, ktorú využívajú v pôde mikroorganizmy na svoje životné procesy. Pri jej rozklade mineralizáciou sa uvoľňujú základné živiny viazané v pozberových zvyškoch. Organická hmota pozberových zvyškov vylepšuje fyzikálne, adsorpčné a iné vlastnosti pôdy, ktoré sú predpokladom zvyšovania jej úrodnosti. Slama po zbere obilnín je jedným z najdôležitejších zdrojov organickej hmoty, hlavne humusu. Iných zdrojov ako je maštaľný hnoj a hnojovica je už málo, a pritom systematicky uplatňovať zelené hnojenie sa prevažne len učíme. Organická hmota z hospodárskych hnojív zabezpečuje pórovitú štruktúru pôdy, čím sa zlepšuje udržiavanie vody v pôde, je nenahraditeľná pri škodách spôsobených suchom, je zdrojom výživných látok a pritom viaže aj niektoré ťažké kovy.
Slama je bohatým zdrojom organických látok
Pri zaoraní celého množstva slamy na danej ploche obilnín, môžeme obohatiť každý hektár ornej pôdy o 1,3-1,6 t organických látok a 25-30 kg NPK živín ročne!
Prof. Dr. Ing. Richard Pospišil
externý spolupracovník redakcie, Nitra
Viac sa dočítate v týždenníku Roľnícke noviny.
