Význam olejnín spočíva najmä v tom, že umožňujú priamo a rýchlejšie získať dvojnásobné množstvo tuku z jednotky plochy v porovnaní so živočíšnou výrobou. V plodoch, semenách, resp. iných častiach rastliny kumulujú lipidy v takom množstve, že je rentabilné ich získavať lisovaním alebo extrakciou. Získané oleje sú využívané v odvetviach potravinárskeho, kozmetického, farmaceutického, chemického, strojárskeho priemyslu.
Pôvod
Ako uvádzajú viacerí autori - slnečnica ročná pochádza z Ameriky, presnejšie z oblasti Mexika a Peru. Dodonaeus (1568) nazval slnečnicu „zlatý kvet Peru".
Vývoj rastlín z rodu Helianthus sa viaže na juhozápadnú časť Spojených štátov počas obdobia kriedy približne pred 50 miliónmi rokov. Pôvodní obyvatelia Ameriky používali divorastúce formy slnečnice ako jedlo a liek už pred viac ako 8 000 rokmi. Archeologické dôkazy poukazujú, že pôvodní Američania začali s pestovaním slnečnice už okolo roku 2 300 pred našim letopočtom.
Až donedávna, podľa iných autorov, bola slnečnica ročná (Helianthus annuus L.) považovaná za rastlinu, ktorá nesporne pochádza z východnej časti Severnej Ameriky. Avšak boli objavené 4 000 rokov staré pozostatky domestikovaných druhov slnečnice v oblasti San André a Tabasca, čo znamená skorší a zrejme nezávislý pôvod v Mexiku, ktorý následne podnietil opätovné preskúmanie geografického pôvodu domácich druhov slnečníc.
Z archeologických záznamov sa pestovanie slnečnice datuje od čias pred viac ako 3 000 rokov naším letopočtom, v oblastiach kedysi obývaných Indiánmi Hopi severnej Arizony. Podľa iných archeologických nálezov a tradičných príbehov bola slnečnica pestovaná pôvodnými obyvateľmi v celej Severnej Amerike (od Nového Mexika až po Dakotu) a na východ (od Pensylvánie až po Ontário). Zdá sa, že slnečnica bola v Amerike domestikovaná ešte pred kukuricou.
Svetový a európsky trh
Svetový trh s nažkami slnečnice ročnej tvorí významnú časť podielu na celkovom svetovom obchode s poľnohospodárskymi komoditami a predovšetkým s olejnatými semenami. V poslednom období bol v priemere zaznamenaný najväčší export nažiek z krajín EÚ v objeme 560 tisíc ton, z Ukrajiny v množstve 314 tisíc ton a z Číny (183 tisíc ton). Priemerný svetový export sa pohybuje v objeme okolo 1,8 milióna ton. Pohyb nažiek udáva situáciu producenta bez účasti jeho spracovateľského priemyslu, ktorý však v prípade Ukrajiny, Argentíny a Ruska je vybudovaný na veľmi dobrej úrovni, takže podstatná časť ich produkcie je vyvážaná ako slnečnicový olej. Medzi najvýznamnejších producentov slnečnicového oleja patrí Ukrajina, ktorá vyváža viac ako 2,9 milióna ton oleja ročne, pričom 50 percent celkového svetového exportu je produkovaného práve na Ukrajine. Druhým najväčším exportérom oleja je Argentína (0,98 milióna ton) a Rusko (0,8 milióna ton). Svetový export slnečnicového oleja sa pohybuje na hranici 6 miliónov ton. Jeho najväčšími importérmi sú India (0,97 milióna ton), krajiny EÚ (0,89 milióna ton) a Egypt (0,61 milióna ton).
Produkcia Slovenska sa najčastejšie pohybuje na hranici 200 tisíc ton, čo mu zabezpečuje v rámci krajín EÚ siedmu priečku. Česká republika má priemernú produkciu na hranici 60 tisíc ton.
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
