Zišiel sa rok s rokom a súkromne hospodáriacich roľníkov z dolného Zemplína čoraz viac „mátajú“ spomienky na vlaňajší máj, ktorý bol k nim mimoriadne nevľúdny. Dažďami presiaknutá pôda nestačila odvádzať prebytok vlahy a tak stovky hektárov pôdy ostali pod vodu, niektoré parcely až dodnes.
Na južnom výbežku Zemplínskych vrchov má svoje polia samostatne hospodáriaci roľník Ján Kompír zo Zemplínskej Teplice v okrese Trebišov. Oziminy, 60 hektárov pšenice a 30 hektárov repky, mu prezimovali dobre. Vplyvom jesenných dažďov mu však vymokli niektoré plochy. Odhaduje to na 3 - 4 hektáre.
„Oproti minulému roku som osevné výmery nemenil. Pôdu mám pripravenú dobre. Na ošetrení porastov som tiež nešetril. Tento týždeň chcem zasiať 15 hektárov slnečnice, ktorej sa v mojom chotári darí. Niektoré investičné zámery som v tomto roku musel vypustiť, pretože pri ročnej spotrebe 9-tisíc litrov nafty mi odbúraním zľavy vyskočia náklady. Ani súčasné ceny nemusia veľa znamenať, keď nebude úroda,“ konštatuje Ján Kompír.
Len niekoľko kilometrov južnejšie podniká na pôde súkromne hospodáriaci roľník Michal Šlepkovský zo Zemplínskej Novej Vsi, časť Úpor, v okrese Trebišov. Už šesť rokov realizuje systém ekologického hospodárenia.
„Ozimná pšenica na výmere 47 hektárov prezimovala dobre. Priaznivý priebeh zimy sa podpísal na jej kondícii. Kým vlaňajšia druhá polovica roka bola v našom regióne pomerne mokrá, v týchto dňoch nám chýba vlaha, ktorá by pomohla jarinám. Už som zasial 52 hektárov jačmeňa, 10 hektárov hrachu a 26 hektárov slnečnice. Podľa tradície by malo v máji spŕchnuť. Mal by to byť teplý májový dážď. Keď nepríde, vegetácia ustrnie,“ hovorí Michal Šlepkovský.
Pestovať poľnohospodárske komodity bez použitia chémie a podporných látok je riziko. Michal Šlepkovský sa cíti viac ekológ ako klasický roľník. Ortodoxne dodržiava zásady ekologického hospodárenia.
„V ostatnom období nám štát zvýšil dotácie na pôdu na 150 eur na hektár. Je to však len malá náplasť na riziko, ktoré hospodárenie na pôde prináša. Oproti konvenčnému pestovaniu je moja úroda takmer o 50 percent nižšia. Ani vyššia úroda ale nemusí byť výhrou. Na Slovensku totiž nie je záujem o moju produkciu, ani zo strany spracovateľov a ani spotrebiteľov. Nízka kúpna sila obyvateľov, ale aj slabá propagácia ekologických potravín ma núti predávať produkciu do zahraničia. Tam je o ňu veľký záujem. Mrzí ma však, že náš trh o podobné produkty nestojí,“ dodáva Michal Šlepkovský.
Len o pár kilometrov južnejšie hospodári František Zamba z Novosadu v okrese Trebišov. Gazduje na 400 hektároch pôdy. Okolo jeho chotára sa v týchto dňoch prejavuje anomália, ktorá nemá obdoby.
„Oziminy, 170 hektárov pšenice a 120 hektárov repky, mi prezimovali dobre. Problémy mám pri jarných prácach. Zasial som sóju na 30 hektároch a slnečnicu zatiaľ len na 13 hektároch, pretože aj takmer po roku mám 10-hektárový chotár pod vodou. Na druhej strane, niektoré parcely sú suché. Čakám, že mokré miesta sa konečne vysušia a potom by som dosial ďalších 3 – 5 hektárov slnečnice,“ hovorí František Zamba.
Techniku na prípravu pôdy, ale aj na zber úrody má pomerne novú, výkonnú. Má pripravené i projekty na nákup ďalších výkonných strojov. Má to ale jeden háčik.
„Nové stroje sú pre každého roľníka veľkou pomocou, ale cena pohonných hmôt, ktorá stúpa každý deň, môže byť pre mňa a podobných roľníkov zradná. Pri jarných prácach spotreba nafty nie je enormne vysoká, ale počas žatvy a pri jesenných robotách to bude inak. Mám z toho obavy. Veľa do toho povie aj príroda. Situácia, ktorú sme zažili vlani v lete, nás núti k prezieravosti,“ dodáva František Zamba.
ŠTEFAN VARŠANÍK
