Nástup trhovej ekonomiky od roku 1990 bol pre slovenské vinohrady neobyčajne krutý. Trh zredukoval nadprodukciu hrozna do takej miery, že v súčasnosti je slovenské hrozno schopné zabezpečiť približne len tretinu domácej spotreby vína. Výmera rodiacich vinohradov k 31. decembru 2020 predstavuje 7 972 hektárov.
Žiaľ, nie je vylúčené, že v súčasnej konštelácii bude pokles výmery rodiacich vinohradov pokračovať, pretože dodnes jestvujú subjekty, ktoré vyrábajú hrozno, ale nespracovávajú ho na víno. Sú tým bytostne závislé na neúprosnom nástroji trhu a operatívnej cenotvorbe hrozna. Za týchto podmienok nemôže prvovýroba ekonomicky efektívne fungovať. V takýchto prípadoch je nevyhnutné vytvoriť fungujúce prepojené hospodárske celky: výrobca hrozna – spracovateľ – odbyt vína, v dlhodobom horizonte ich podporovať tak, ako je to v EÚ bežné.
Ciele komodity hrozno a víno
V komodite víno už nemôžeme v rámci otvoreného európskeho trhu uvažovať o zabezpečovaní sebestačnosti. Cieľom musí byť zvyšovanie efektívnosti a konkurencieschopnosti, stabilizácia plôch, ochrana jestvujúcich vinohradov, zachovanie kultúrneho dedičstva, rázu vidieckej krajiny, zamestnanosti a propagácia domáceho produktu zvyšovaním povedomia spotrebiteľa o mieste zrodu a príbehu vína. Jednoznačná orientácia a systém podpory komodity pre dosiahnutie týchto cieľov, či vôľa koncepčne riešiť tento stav, u nás, žiaľ, dodnes nejestvuje.
Činnosť komoditnej rady pre víno
V decembri 2019 obnovilo MP a RV činnosť Komoditných rád (KR), vrátane tej pre hrozno a víno. Vznikla pri tom opodstatnená eufória, pretože už jej základné 17-členné zloženie bolo skutočne reprezentatívne a veľmi profesionálne. Očakávali sme otvorenie širokého kompetentného dialógu v prospech rozvoja komodity. Vymenovaní členovia si na ustanovujúcej schôdzi tajným hlasovaním, preukaznou väčšinou, zvolili predsedu KR – predpokladám, že na báze jeho životopisu, bohatých skúseností z praxe a následne i z vedecko - akademického prostredia a relatívnej nestrannosti. Tu však nastal problém. V ďalšom období neprebiehala komunikácia predstaviteľov rezortu s KR podľa štatútu, ale dochádzalo k spochybňovaniu pozície predsedu i k vynechávaniu tohto grémia ako celku pri procesoch tvorby koncepcií. Namiesto tvorivej, slušnej, profesijnej súčinnosti, v transparentnej hierarchii u nás stále pretrváva zvyklosť: „kto hovorí najviac hlasno, toho počúvame.“ Vyhovuje nám tento stav? Fungujú procesy, imidž, duch slovenského vína? Prečo sa potom komodita hrozno nachádza na úplnom dne?
Viac sa dočítate v Roľníckych novinách.
